Rodičia sa bežne stretávajú s tým, že ich dieťa vysloví vetu „nechce sa mi ísť na tréning!“

Podľa mojich skúseností, veľká väčšina detí, ktoré pravidelne navštevujú tréningy zažije obdobie zníženej motivácie.

AKO REAGOVAŤ KEĎ SA DIEŤAŤU NECHCE?

Nevnímajte situáciu, keď dieťa nemá záujem „ísť na tréning“  ako problém, ale ako šancu dieťa vychovávať, pomôcť mu v sociálnom dozrievaní a formovať jeho OSOBNOSŤ.

Je to šanca formovať do budúcnosti jeho prístup aj k iným činnostiam, povinnostiach a sebe samému.

Úloha rodiča je predovšetkým vytvoriť vhodné podmienky (odstrániť prekážky – hlavne v mladšom veku dieťaťa).

Tu je pár tipov z mojej praxe, ktoré sa nám osvedčili.

1. tip Pripravte dieťa

Povedzte mu napríklad „ešte sa chvíľku pohraj a pôjdeme“, dieťa sa pripraví, nebude  vytrhnuté od činnosti, ktorou bolo zaujaté (hranie, rozprávka…).

Najhoršie je, keď dieťa musí v sekunde ukončiť hru a ísť na tréning.

2. tip Navoďte zážitky

Minule si hral krásne to a to, stretneš na tréningu kamaráta, ktovie akú hru tréner dnes vymyslí na konci tréningu.

Podporíte tak vnútornú motiváciu dieťaťa. Snaha podporiť vonkajšiu motiváciu (budeš prvý, získaš nálepku, tréner ťa bude chváliť, budeš raz hviezda) je osobne neodporúčam, aj keď v praxi nám zafungovala napríklad čokoládka v aute, aby sa dieťaťu chcelo cestovať na tréning, alebo tradícia palaciniek na večeru v deň tréningu. Toto je ale  téma na samostatný článok a zaujímavú debatu.

3. tip Dieťa je partner

Opýtajte sa „čo by ti pomohlo, aby sa ti chcelo“?

Čo by sa ti páčilo na tréningu robiť, ktorú činnosť, ktorú časť tréningu máš najradšej?

Hľadajte! Mnohokrát môže byť pre dieťa najdôležitejšia nejaká skutočnosť, ktorá je pre nás drobnosť (som samé dievča v skupine, padajú mi vlasy do tváre, chlapci majú vlastné náradie a ja si požičiavam staré, tlačí ma teniska…).

Komunikujte s trénerom, tréner bude rád, keď mu poviete, že Vaše dieťa by na tréningu rado viac behalo, alebo má strach z nejakého cvičenia.

Nehovorte pred dieťaťom vety tipu: „dnes je zima“, „dnes je teplo“, „dnes si unavené“, „dnes sa ani mne nechce, to zas bude“, pokiaľ deti nedostanú impulz od okolia tieto veci neriešia.

4. tip Stres a agresivita

Neponáhľajte sa pri obliekaní, ceste na tréning, dieťa si tieto emócie a nepohodu prenáša a spája s danou aktivitou. Radšej chvíľku meškajte, ale priveďte dieťa na tréning v pohode, to je vaša domáca úloha!
Nebuďte „agresívny“, „ak nepôjdeš tak“, „platím to a ty trucuješ“, „všetci idú a ty nie!“

5. tip Neustúpte a choďte príkladom

Vysvetlite dieťaťu, že ani Vám sa niekedy nechce, ale keby ste nešli do práce, neuvarili večeru, povedzte mu, že ani minule sa mu nechcelo a akú super hru hrali na tréningu, povedzte dieťaťu, že keď nechce cvičiť, idete na tréning povedať trénerovi, že dnes sa ospravedlňujete, aby Vás nečakal a nebál so o Vás a pozdravte napríklad s dieťaťom kamarátov, sadnite si na lavičku, pokúste sa dohodnúť, že odcvičí aspoň jedno cvičenie.

6. tip Možno najdôležitejší

Okolnosti.

Krúžok nie je povinnosť, ako napríklad škola, umývanie zubov, upratanie si izby, ale zároveň to nie je úplne iba voľnočasová aktivita, ako hranie s bábikou, behanie s kamarátmi po ulici, pozeranie TV.

Nastavte podmienky a situáciu v čase pred a počas tréningu tak, aby dieťa nemuselo voliť medzi tým, či chce ísť viac na tréning, alebo sa hrať na tablet, alebo na ulicu s kamarátmi. Tréning by mal byť v neutrálnom čase, ani nie miesto učenia, ani nie miesto času určeného na pasívny relax.

7. tip Nemeňte dieťaťu krúžky

Nerobte dieťaťu chaos z krúžkov, neučte ho “všetko” začať a „nič“ nedokončiť. Vedieť všetko, ale iba na polovičnej úrovni vo vzťahu k svojim možnostiam. Dieťa v mladšom veku nie je schopné úplne posúdiť čo sa mu páči.
Nemeňte dieťaťu krúžok, keď “problém” je ísť na tréning, ale na a po tréningu je spokojné a usmiate!

Určite napríklad dieťaťu časový úsek – záväzok, dokončíš školský rok a potom môžeme zmeniť šport, krúžok. Eliminujete tak krátkodobé a prechodné zmeny záujmov dieťaťa tipu, „kamarát sa prihlásil na tanec ja chcem tiež“, alebo „ učíme sa teraz niečo ťažšie a nejde mi to, chcem preto ostať doma“ Naučíte tak dieťa vedieť prijať istý záväzok a vytrvať, pretože dnes je to krúžok, o rok-dva to môže byť niečo dôležitejšie.

Zóna komfortu

Deti sú dnes oveľa menej ako v minulosti nútené „vykračovať zo zóny komfortu“.

Majú všetko, hračky, pomôcky všetkého druhu na uľahčenie čohokoľvek, nepremokavé topánky, skvelé oblečenie na každú príležitosť, odvoz v klimatizovanom aute kamkoľvek potrebujú.

To všetko sú skvelé výdobytky dnešnej doby. Majú ale vedľajší efekt, zvykáme si na neustály komfort. Zlepšenie, pokrok samého seba, ale začína práve vtedy keď vykročíme zo svojej komfortnej zóny.

Vykračovať z nej sa dieťa učí vtedy keď sa spotí, keď trénuje vo vetre, keď už na tréningu nevládze, ale zvládne to, keď ide na tréning aj keď sa mu chce radšej sedieť a pozerať TV.

Toto všetko formuje jeho osobnosť a budúci životný štýl!

Edmund Pavlík

• Tento text je chránený autorskými právami. Bez súhlasu autora je šírenie textu, alebo jeho časti zakázané.