Neporovnávajte deti pri športe

Každý rodič má tendenciu porovnávať svoje dieťa s inými deťmi. V čo najväčšej miere by sme sa mali snažiť tomu vyhnúť. Každé dieťa je výnimočné, má iné predpoklady, iné danosti a iný športový potenciál.

Keby Vám niekto povedal:“ Pani, dajte mi Vaše dieťa, dám Vám iné: lepšie, krajšie, múdrejšie, rýchlejšie, poslušnejšie“, určite by ste svoje dieťa nevymenili za žiadne iné na svete!!!

Niektoré deti „hviezdia“ už na prvom tréningu, iné spočiatku nevynikajú, ale dokážu si z každého tréningu odniesť viac ako ostatné. Iné zase nie sú ani šikovné, ani sa zvlášť rýchlo nezlepšujú, ale časom, s príchodom puberty začnú vynikať, pretože sú extrémne psychicky odolné a v súťažiach zvládajú tlak oveľa lepšie ako ostatní.

Niektoré deti veľakrát iba potrebujú viac času, pokiaľ si nájdu k športu vzťah a začnú sa pri ňom cítiť komfortne. Práve tu vidím priestor pre rodičov, aby svoju ratolesť podržali, podporili, trošku správnym spôsobom potlačili a pomohli jej nájsť radosť z danej činnosti, v tomto prípade zo športu.

Máme v akadémii množstvo detí, ktoré si tréningy užívali od prvej minúty a máme aj množstvo detí, ktoré sa k prvým tréningom stavali neutrálne, niekedy aj mierne negatívne, ale v súčasnosti šport milujú a nevedia si život bez neho predstaviť. Vďaka samozrejme patrí rodičom týchto detí, pretože to nevzdali a podržali ich. Stretol som sa samozrejme aj s rodičmi, ktorí pri nie maximálnom záujme detí o šport, alebo menšej kríze tipu „nechcem ísť na tréning, chcem si dostavať LEGO“ rezignovali.

Myslím si, že je to na škodu, deti treba podporiť, niekedy aj trošku potlačiť, dieťa má právo na rôzne obdobia väčšieho či menšieho záujmu, úlohu zohráva aj únava zo školy, choroba,  kamaráti, rozprávky v TV a podobne…

Na športe je u detí krásne pozorovať, ako „každý chvíľku ťahá pílku“. Najviac pre život získajú tie deti, ktoré rodičia a tréneri  naučia športovať s radosťou.

Neporovnávajme preto deti medzi sebou. Naopak, porovnávajme ich samé zo sebou a učme ich tomuto prístupu aj mimo športu. Oveľa radšej vidím športovcov, ktorí sa približujú k svojmu maximálnemu športovému  potenciálu, ako športovcov, ktorí síce sú na vysokej úrovni, ale ukrýva sa v nich oveľa viac….a idú takzvane „na pol plynu“.

Ako deti zaujať  bez porovnávania ?

Existuje mnoho spôsobov ako deti zaujať a motivovať bez porovnávania s rovesníkmi. Často používam hru, keď deti zbierajú body na počítadle: za úspešný hod, úder, činnosť. Dáme si úlohu nazbierať napr. 5 bodov, postupne sa to podarí každému a úlohu splní. Každá činnosť, každé cvičenie sa dá pripraviť tak, že sa dieťa neporovnáva s ostatnými, ale súťaží samo zo sebou a bez stresu  rozvíja svoje zručnosti, svoj potenciál. Nemusí riešiť,  či zaostáva, nestíha.  Je pozitívne naladené, teší sa z pohybu a práve vtedy sa mu aj darí najviac napredovať.

Ďalšia možnosť je, že deti zbierajú body /plnia úlohu / spolu a súťažia ako team proti trénerovi. Pestujem v nich takto teamového ducha a súťažiť a poraziť trénera ich veľmi baví.

Nezabúdajme na hlavnú úlohu trénera a to povzbudzovať svojich zverencov v úsilí, takže na záver moja najobľúbenejšia veta posledných mesiacov: „Nevadí, skúšaj to ďalej, o pol roka nebude nikoho zaujímať, koľkokrát sa ti to nepodarilo, každý  iba uvidí, že už to dokážeš“.

Edmund Pavlík

  • Tento text je chránený autorskými právami. Bez súhlasu autora je šírenie textu, alebo jeho časti zakázané.