Naši tenisový tréneri sú z odbornej stránky charakteristický profesionálnym prístupom, trénerskou licenciou STZ najvyššieho stupňa v regióne, vysokoškolským vzdelaním v odbore trénerstvo, alebo učiteľstvo TV, hráčskou praxou na úrovni extraligy a medzinárodných turnajov. Každý tréner vyniká v inej oblasti, inšpiruje a posúva v nej dopredu ostatných. Najpodstatnejšia je však ľudská stránka, chápanie svojej práce ako poslania a formu sebarealizácie. Máme záujem na sebe pracovať a napredovať.
Rebríčky, víťazstvá, medaile, poháre, sláva nie sú prioritou nášho snaženia. To najpodstatnejšie je pre nás viesť hráčov tak, aby napĺňali svoj potenciál. Učiť ich vnímať svoje športovanie pozitívne a v širšom kontexte. Veríme, že cieľavedomosť, zodpovednosť, sociálne zručnosti, zdravie, kondícia, schopnosti zvládať krízové situácie, víťaziť, prehrávať, nevzdávať sa, vedieť sa tešiť z činnosti, sú to podstatné, čo im tenis môže do života priniesť.

Edmund

Peter

Lukáš

Matúš

Michal
Peter

Peťo
Ako ho vidí Edmund?
„Peťo je duša akadémie. Ani sa nedá napísať, že je u nás viac ako 20 rokov, pretože on je vlastne samotnou DNA akadémie. Naučil hrať tenis stovky hráčov, vychoval desiatky víťazov celoštátnych turnajov. Peťove najsilnejšie stránky sú empatia, vie zvoliť správny prístup, tak aby hráč napredoval a tenis ho aj bavil. Chápe a záleží mu na hráčoch aj po ľudskej stránke. Má pestré tréningy, ktoré bavia. Je silný v oblasti taktickej prípravy hráčov. Vie si tréningy dokonale naplánovať.
Ako sa vidí Peťo?
Motto 1: „Spôsob, ako začať, je prestať rozprávať a začať konať.“ Walt Disney
Motto 2: „Každý deň sa učíme. Celý život sa učíme.“
Trénerské motto: „Každý jeden hráč je pre mňa dôležitý a jedinečný.“
Môj príbeh
Začiatok tenisového príbehu sa datuje na rok 1986, kedy ma dovedie otec do tenisového klubu vo Zvolene. Vyberajú ma spomedzi viac detí, takže začínam chodiť do tenisovej prípravky a postupne robím prvé tenisové pokroky. Často je nás na kurte aj 20, preto cvičím aj na stene. Rok na to sa už zúčastňujem prvého turnaja v Kremnici, kde prvý zápas prehrávam 6:3. Som sklamaný, ale život ide ďalej . Postupne sa tenis stáva pre mňa denno – dennou rutinou a hrávam takmer každý deň v roku. Dohodujem si zápasy, chodím na klubové tréningy, pinkám na stenu, chodím na turnaje. Začína sa mi dariť a to sa mi páči. Atmosféra turnajov je pre mňa čarovná, na každom je cez 40-60 hráčov a spolu súperíme. Počas pôsobenia vo Zvolene trénujem spolu s hráčmi, ktorí sa presadili vo svetovom tenise. Je to Karol Beck a Filip Polášek. Mne sa to nepodarilo – skončil som na slušnej slovenskej úrovni s výhrou pár celoštátnych turnajov. Zažil som s tenisom pekné detstvo, za čo som vďačný. Okrem tenisu som v detstve skúsil aj tréningy futbalu a basketbalu. Ako 18 ročný začínam svoje prvé kroky, ako tréner.
Aký som v súkromí
Mám skvelú manželku a 3. krásnych chlapcov Mateja, Filipa a Radovana. Mám rád: rodinu, deti, pohodu, výlety na nové miesta, slobodu, knihy, rád sa inšpirujem zaujímavými ľuďmi, rád vymýšľam nové veci – projekty, rád chodím peši, mám rád chutné a zdravé jedlo, náš kolektív v akadémii. Neobľubujem: keď niečo musím urobiť do určitého času, mobily, autá, rozprávanie o počasí, falošnosť. Čo si prajem? Naučiť sa vedieť efektívne rozdeliť svoj čas medzi rodinu, tenis, rodičov, priateľov a seba. To je náročná úloha, ktorá v tejto rýchlej dobe naberá na dôležitosti!
Aký som tréner
Byť tenisovým trénerom nie je pre mňa prácou, ale koníčkom. Môj štýl trénovania je založený na tvorivom prístupe k tréningom. Rád experimentujem a vnášam do tréningov nové prvky. Časom, ako dlhšie a dlhšie trénujem, zdokonaľujem aj systém tréningov, aby boli čo najviac efektívne a zároveň zaujímavé. Na tréningoch dávam hráčom určitú voľnosť a chcem, aby sa prejavili a ukázali svoju tvár . Mám rád hráčov, ktorí tenisom žijú a chcú byť najlepší! Práca s takými hráčmi je pre trénera odmenou a verím, že takých tenistov budem stretávať čím ďalej, tým častejšie . Ako tréner sa chcem aj naďalej vzdelávať a zlepšovať, lebo čím viac viem, tak tým zisťujem, že veľa toho ešte neviem.
Lukáš

Lukáš
Vzdelanie: absolvent UMB – učiteľstvo (Telesná výchova – Geografia)
Ako ho vidí Edmund?
Lukáš je typický telocvikár. Vtipný, športovo a manuálne šikovný chlapík s dobrým srdcom. Zabehol maratón pod tri hodiny. V trénovaní má ľahkosť, vie vymyslieť cvičenia, ktoré hráčov tak bavia, že si ani nevšimnú, že sa všetko naučili. Pestrosť, ľahkosť, ale aj jasné pravidlá sú pre jeho tréningy samozrejmosťou. Naučil hrať tenis už tri reprezentantky SR. Ak ste našli ideálne dievča o ktorom si myslíte, že nemá žiadnu chybu, priveďte ju k Lukášovi, nájde chybu na každej…
Ako sa vidí Lukáš?
Motto 1: „Ak chceš byť naozaj úspešný a šťastný, musíš robiť to, čo ťa naozaj baví.“
Motto 2: „Začiatkom všetkých úspechov je túžba.
Môj príbeh
Celá naša rodina sa pohybovala v športovom prostredí futbalu a tak aj moje prvé športové kroky viedli k futbalu. Prvé tréningy boli ťažké, nechcel som tam chodiť, mal som z niečoho strach. Nakoniec vďaka mojim rodičom a trénerom som ostal pri tomto športe. Som im zato nesmierne vďačný, že ma „donútili“ pokračovať, pretože toto obdobie patrí medzi moje najkrajšie v živote. Celé svoje detstvo som vďaka kamarátom prežil na ulici, kde sme športovali od rána do večera. Asi tomu vďačím aj za moju športovú všestrannosť. Po strednej škole (Obchodná akadémia) moje kroky viedli na vysokú školu, odkiaľ som sa dostal až k trénovaniu tenisu a v roku 2009 som sa stal trénerom akadémie.
Aký som v súkromí
Keďže pochádzam z pod Tatier, k mojím najväčším záľubám patria hory. Tejto záľube som však prepadol až v neskoršom veku, kedy som pochopil, o čom tie samotné výlety do hôr sú. Popri turistike som sa dostal až k horolezectvu, čo je pre mňa nová výzva v živote. Momentálne mám zdolaných 65 štítov, z toho 20 najvyšších v Tatrách. Pred 8 rokmi sa ku mne dostal z útulku môj prvý pes Čičo, ktorý mi ukázal novú, inú stránku života. Bol týraný a môj vzťah k zvieratám sa úplne zmenil. Naučil ma, že každý má právo dostať druhú šancu na život a keď ju dostane vráti ju 100 násobne viac. Cez neho som sa dostal k mojej ďalšej záľube a tou je canicross (beh zo psom). Ten robím aktívne až doteraz , síce už s mojím druhým psom Hugoma, ale Čičo dostal novú funkciu – šéftréner.
Aký som tréner
Dobrá otázka. Myslím, že môj štýl trénovania patrí k tvorivým. Snažím sa pri každom tréningu použiť nové a nové cvičenia, aby to hráčov bavilo. Pretože monotónnosť zabíja kreativitu a tá je dôležitá nielen v detskom svete, ale aj vo svete dospelých. Mám rád hráčov, ktorí prejavujú radosť a chuť pri športe, nemusia mať talent, ale chuť na sebe pracovať. Snažím sa, aby na tréningu bola vždy dobrá nálada, čo napomáha pri samotnom rozvoji dieťaťa. Bez radosti z toho čo robíme, nevedie cesta k žiadnemu úspechu.
Matúš

Matúš
Vzdelanie: absolvent UMB – učiteľstvo (Telesná výchova – Geografia)
Ako ho vidí Edmund?
„Matúš je srdce našej akadémie. Je u nás od začiatku svojej trénerskej kariéry, už viac ako 10 rokov. Matúš je zázrak! Mám podozrenie, že je čarodejník. Nehral tenis, nemal predpoklady, ale vychoval viacerých reprezentantov a popredných hráčov do 10,12,14 rokov. Proste to má v sebe. Jeho najsilnejšie stránky sú trénerské oko (vidí chybu v technike), dôslednosť (vie chybu napraviť). Vízia (vie naučiť techniku) a vie hráčov a rodičov motivovať. Je prísny, ale hráči ho majú radi, pretože cítia, že mu na nich ľudsky záleží. Matúš potrebuje k svojej práci vhodné podmienky. 2000 litrov dostatočne horúcej vody v sprche denne, dostatok jedla, perfektný kurt, nové lopty, veľký košík, vhodné parkovacie miesto, úžasných kolegov a pekné kolegyne. V našej akadémii to našiel.
Ako sa vidí Matúš?
Motto 1: “Veľké množstvo životných neúspechov bolo zapríčinený tým, že si ľudia neuvedomili, ako blízko majú k úspechu, keď to vzdali.“
Motto 2: „Smiech je slnko, ktoré odnáša zimu z ľudskej tváre“ ( Victor Hugo)
Trénerské motto: “Začiatkom všetkých úspechov je túžba. Pamätajte si to! Slabá túžba prinesie slabé výsledky, tak ako malý ohník vydá málo tepla.”
Môj príbeh
Začal v malebnej obci v Jasení, kde som sa narodil a aj vyrastal. Ako chlapec z vidieka som od útleho detstva pričuchol ku viacerým športom. Vo voľnom čase to bol futbal, tenis, hokej, volejbal, atď. . Základnú školu som absolvoval v obci Predajná. Na strednú školu som nastúpil na SPŠ v Brezne a v štúdiu som pokračoval na UMB v BB (učiteľstvo telesná výchova a geografia). Štúdium som ukončil v roku 2010 a v tom roku sa mi aj podarilo získať trénerskú pozíciu v akadémii Edmunda Pavlíka. Od roku 2016 som sa stal hrdým tatom syna Tobiasa. V roku 2020 sa mi ako trénerovi podarilo vychovať prvého reprezentanta Jakuba Medveďa (toto považujem za svoj najväčší úspech v jednotlivcoch) v doterajšom trénovaní. V družstvách je to 2.miesto na Davis cupe 10.ročných. (Kollár Markus, Valuh Boris a Filip Urbánoš).
Aký som v súkromí
Myslím si, že v súkromí som úplný opak toho, čo vidieť na kurtoch. Veľmi rád relaxujem a aktívne oddychujem. Týmto spôsobom sa snažím dobíjať baterky. Mám rád cestovanie, prírodu, behanie po lesoch a túlanie sa v nich. Rád trávim čas na svojej chalupe, ktorú si svojpomocne zveľaďujem a starám sa o ňu. Najviac času však venujem svojmu synovi, s ktorým trénujem rôzne športy (čo ho veľmi baví) a chodíme na turistiku. Cez víkendy si rád s chalanmi zahrám futbal. Tu prichádzam na iné myšlienky. Vo voľnom čase sa tiež snažím získavať nové vedomosti ohľadom tenisu (milujem napredovať a rásť ako tréner). Kto ma pozná vie, že v tomto som dosť fanatik .
Aký som tréner
Každý tréner prechádza rôznymi vývojovými cestami a nie je to ani u mňa inak. Snažím sa postupne profilovať na trénera, ktorý vie pracovať s každým typom tenistu a hlavne docieliť rozvoj jeho maximálneho potenciálu, alebo sa aspoň k nemu priblížiť. Tréner by nikdy nemal zaspať na vavrínoch a o to sa snažím i ja. Vzdelávanie je pre mňa hlavná priorita. A aký som tréner? To by asi o mne mali povedať iní. Jedine čo môžem povedať ja, že mám rád, keď sa do tenisu vkladá srdce a o to isté sa snažím ja ako tréner. Byť inšpiráciou pre mojich zverencov.
Michal

Michal
Motto 1: „Život pre nikoho z nás nie je ľahký. Ale čo z toho? Musíme byť vytrvalí a nadovšetko si veriť. Musíme veriť, že sme na niečo nadaní, a že svoje dosiahneme, nech to stojí čokoľvek.“
Motto 2: „Nikdy, nikdy ale nikdy sa nevzdávajte. “
Trénerské motto: „Neuspel som a potom som neuspel zas a zas. To je dôvod, prečo som nakoniec uspel.“
Môj príbeh
Narodil som sa v Poľsku v meste Rzeszów. Vo veku 3 rokov som sa s celou rodinou presťahoval do Bielska-Bialej, kde sa začali moje prvé športové kroky. Do svojich 15 som sa súťažne venoval zjazdovému lyžovaniu a zároveň tenisu. S vrcholovým športom som musel skončiť kvôli škole, čo ma do dnes mrzí…
Po zmaturovaní v Poľsku som zamieril do Košíc odkiaľ pochádza moja manželka. Tu sme spoločne strávili 15 rokov života. Študoval som na Prešovskej Univerzite na Fakulte Športu. V 2002 roku na svet prišla moja prvá dcéra Laura, ktorá vo veku 6 rokov začala hrať tenis v klube TK Mladosť Košice. Po ukončení štúdia som začal prácu v školstve ako učiteľ telesnej výchovy. Všetok voľný čas sme spoločne s manželkou venovali dcére a jej tenisovej kariére. Cestovali sme na turnaje po celom Slovensku, Poľsku, neskôr po celej Európe. Boli to pre nás nezabudnuteľné zážitky, spoločne sme zažívali radosť z úspechu, ale samozrejme občas aj sklamanie. Prvým trénerom Laury bol Martin Jedinák a práve od neho som sa ako tréner naučil najviac. Okrem práce učiteľa som trénoval pohybovú prípravu pre zverencov klubu TK Mladosť a TK Dranam Košice, popri tom som sa venoval trénovaniu a couchovaniu Laury. V 2016 sme sa vrátili do Bielska, kde som trénoval v tenisovom klube BKT Advantage. Od júla 2021 bývame v Banskej Bystrici a od septembra pracujem v TA Edmund Pavlík.
Za svoj najväčší úspech ako rodiča, tak aj trénera považujem dosiahnuté úspechy dcéry Laury, ktorá získala medaily vo všetkých vekových kategóriách majstrovstiev Slovenska a Poľska či už individuálne, ale aj v družine a taktiež dosiahla úspechy na medzinárodných turnajoch.
Aký som v súkromí
Nerád sedím na mieste, preto sa snažím aktívne tráviť voľný čas s rodinou na spoločných výletoch, či dovolenkách. Milujem prírodu, turistiku, cestovanie a šport každého druhu.
Aký som tréner
Na túto otázku by najlepšie vedeli odpovedať moji zverenci, ale ja osobne si myslím, že som tréner prísny, zároveň však tolerantný. Som náročný, od svojich zverencov vyžadujem sústredenosť a aktívnu prácu. Ku každému hráčovi sa snažím pristupovať individuálne. Podľa mňa ma každý v sebe potenciál, aby sa stal úspešným hráčom na nejakej úrovni, ale samozrejme musí sám chcieť, mať silnú podporu okolia a tvrdo makať. Šport buduje charakter, učí samostatnosti a otvára dvere do sveta.
Timea

Timea
Rok narodenia: 1996
Znamenie: Škorpión
Mesto: Žiar nad Hronom
Motto 1: „Každý je génius, no ak súdite rybu podľa jej schopnosti šplhať sa po stromoch, prežije celý svoj život vo viere, že je hlúpa.“ – Albert Einstein
Motto 2: „Nikdy sa nevzdávaj, zvyčajne otvorí dvere posledný kľúč zo zväzku.” – Paulo Coelho
Trénerské motto: „Súper nie je tvoj nepriateľ.“
Môj príbeh
Narodila som sa v Žiari nad Hronom. Prvé roky sme bývali v Kremnici, ale potom sme sa presťahovali do Žiaru nad Hronom. Od malička som milovala šport. Medzi moje prvé športy patrili lyžovanie, plávanie, korčuľovanie. Na svojich prvých lyžiach som dokonca stála už ako dvojročná. Vo svojich šiestich rokoch som sa rozhodla pre tenis. O rok neskôr ma tenis prestal zaujímať a vyskúšala som karate. Zistila som však, že to nie je nič pre mňa a vrátila som sa naspäť k tenisu, pri ktorom som zostala až dodnes. Hrávala som tenis súťažne, či už to boli individuálne turnaje alebo súťaže družstiev. Na základnú školu som chodila na „Dvojku“ v Žiari nad Hronom. Strednú školu som taktiež absolvovala v Žiari nad Hronom na Gymnáziu Milana Rúfusa. Keďže tenis milujem, nevedela som si predstaviť, že by som robila niečo iné. Preto moje ďalšie študijné kroky pokračovali na Univerzitu Komenského do Bratislavy na Fakultu telesnej výchovy a športu, kde som študovala odbor trénerstvo a učiteľstvo telesnej výchovy. Popri škole som sa venovala trénovaniu detí v Kremnici. V roku 2021 som úspešne ukončila štúdium na vysokej škole s najvyššou trénerskou tenisovou licenciou. V tom istom roku som sa stala súčasťou a trénerkou tenisovej akadémie Edmunda Pavlíka.
Aká som v súkromí
Vo svojom súkromí veľmi rada chodím na výlety, športujem alebo trávim čas s rodinou a priateľom. Keď mám chvíľku pre seba, rada si pozriem dobrý film, prečítam knihu alebo len tak relaxujem. V poslednom období som si obľúbila, predtým veľmi neobľúbenú, turistiku. Taktiež mám rada veľmi zvieratá, najmä môjho psíka Noddyho. Svoj voľný čas rada trávim aj so svojimi kamarátkami, kedy môžeme spolu len tak pokecať, zasmiať sa a vychutnať si dobré víno. Veľmi rada mám aj dovolenky a nezáleží na tom, či je letná alebo zimná.
Aká som trénerka
Aká som trénerka je dosť ťažká otázka. Možno by vedeli lepšie odpovedať hráči alebo kolegovia. Ako trénerka sa snažím byť priateľská a milá, ale keď niekto nerešpektuje to, na čom sa dohodneme, viem byť aj prísna. Tréningy si pripravujem zodpovedne na každú hodinu a snažím sa, aby cvičenia bavili hráčov a zároveň, aby sa niečo nové naučili alebo zdokonalili. Myslím si, že som spravodlivá, pretože sama neznášam nespravodlivosť, a chcem aj hráčov viesť k fair play, či už v tenise alebo v živote. Ku každému jednému hráčovi sa snažím pristupovať individuálne, pretože každý sme iný, každému trvá inú dobu na osvojenie alebo pochopenie nových vecí. Taktiež si vážim na hráčoch aj samotnú snahu na tréningu. To, že nehrá niekto ako Federer, ale je vidieť jeho snahu a radosť pri tenise je pre mňa viac, ako keď snaha a radosť chýba.
Erik

Erik
Motto: ,,Správaj sa k ľuďom tak ,ako by si chcel ,aby sa správali k tebe “
Trénerské motto : ,,Nejde o počet hodín strávených na tréningu, ide o počet hodín ,počas ktorých je tvoja myseľ prítomná na tréningu “ Kobe Bryant
MÔJ PRÍBEH
Dostal som prezývku “dieťa šťasteny” a nie je za tým nič iné ako môj dátum narodenia.Narodil som sa 1.1.1987 tri sekundy po polnoci a tak som sa oprávnene stal prvý Banskobystričan a tým pádom som musel absolvovať prvé “kúpanie “ v šampanskom.
Narodil som sa do športovej rodiny.Starký bol výborný futbalista a ocino ešte lepší hokejista.Už ako 3-ročný som stál na korčuliach a dúfal som, že raz budem aspoň taký skvelý hokejista,ako bol môj ocino.No ako sa hovorí “človek mieni ,pán Boh mení “ .
Šport som natoľko miloval, že som chcel prakticky vyskúšať všetky športy ,ktoré sa v Banskej Bystrici vyskúšať dali.Začínal som s hokejom,neskôr to bola gymnastika ,plávanie ,lyžovanie ,tenis (Akadémia Edmunda Pavlíka ,vtedy len začínala v Banskej Bystrici )futbal ,hádzaná ,volejbal ,basketbal,hokejbal.
Všetky tieto dovednosti som vedel aj patrične využiť ,pretože som dokázal vďaka týmto športom reprezentovať ci už základnú alebo strednú školu.
Dlho som ostal verný basketbalu ,ktorý som hrával 7 rokov a to 3 roky za Banskú Bystricu a 4 roky za Zvolen kde som aj navštevoval strednú školu .No ako 20 ročný som skončil z basketbalom ,kde hlavná príčina bol tréner ,ktorí ma natoľko demotivoval ,ze som musel za ním nechať hrubú čiaru.Nebol som natoľko psychicky vyzrelí aby som zmenil tím a skúsil to v inom meste. Šport milujem ,je súčasťou môjho života a tak to ostane navždy !
AKÝ SOM V SÚKROMÍ
Moja posledná a najväčšia výhra je môj milovaný syn Nicholas ,ktorý mi robí radosť aj vtedy, keď život nejde tým správnym smerom.
AKÝ SOM TRÉNER
Je ťažké hodnotiť seba samého ,no dúfam že neskôr dostanem od rodičov, hráčov a svojich kolegov samé pozitívne ohlasy. Dobrého trénera nerobí meno a ani to koľko získal titulov v danom športe.Ja ako tréner vždy chcem, aby tréning bol o deťoch nie o mne.Trénerstvo neberiem ako svoju prácu , ale ako svoj koníček a to znamená, že na koníček sa teším ,mám z neho radosť,davam do toho srdiečko a neberiem to ako povinnosť. Tak isto by to mali vnímať aj deti pred každým tréningom, pred každým zápasom.
Martin

Maťo
Rok narodenia: 2005
Znamenie: Kozorožec
Mesto: Banská Bystrica
Motto 1: „Impossible is nothing, but difficult is real“ – Rafael Nadal
Motto 2: „Ak to dokážeš povedať, predstaviť si to a ak tomu veríš, potom to môžeš uskutočniť“ – Connor McGregor
Trénerské motto: Je dôležité robiť chyby, len na tom sa naučíme vytrvalosti, tvrdej práci, sebadôvere, ale aj pokore a nádeji. Pretože, ako hovorí Ronaldo: „ak si myslíš, že už si skvelý, tak nikdy nebudeš.“
Môj príbeh
Narodil som sa v Banskej Bystrici, skvelým rodičov, ktorí ma odmalička všestranne zapájali do športu. Keď som mal 5 rokov prvý krát som chytil raketu do ruky, nebola to láska na prvý pohľad. Prvé roky som sa mierne trápil, no mal som skvelých trénerov, s ktorými som dodnes výborný kamarát a samozrejme veľkú partiu spoluhráčov. Nikto do mňa nevkladal veľké nádeje, ale po takmer 12 rokoch som zo svojho ročníku v akadémií ostal sám. Ešte stále som aktívny hráč, v tenise som si našiel veľkú vášeň, som víťaz celoštátnych turnajov, hráč najvyššej slovenskej dorasteneckej a 1. mužskej ligy. Postupom času ma začali stále viac a viac zaujímať témy ako trénerstvo, kondičná príprava, fitness, strava či mentálna stránka športovca. Spočiatku pre svoju vlastnú kariéru, stále chcem byť lepší a lepší – som veľmi ctižiadostivý, ale nakoniec som tieto vedomosti využil ako kondičný-fitness tréner, mal som možnosť pomôcť množstvu ľudí lepšie vyzerať, stať sa zdravšími alebo priviesť ich ku športu, ale prispel som aj ku mnohým veľkým športovým úspechom. Dnes už som taktiež hrdý tenisový tréner, za čo som veľmi vďačný. Plním si svoj SEN a CIEĽ.
Aký som v súkromí
Postupom času sa stal šport neoddeliteľnou časťou mňa, dnes si neviem svoj život inak predstaviť. Číslo jedna, ako som už spomínal je pre mňa tenis, venujem mu počas svojho týždňa veľa času, nie je to len o nekonečných hodinách búchania do loptičky, sú to hodiny driny v posilňovni, na kondičáku, u fyzioterapeuta ale napríklad aj mentálna príprava. Ďalej si veľmi vážim svoju rodinu, je to to najcennejšie, čo v živote mám. Mám mladšieho brata, nádejného futbalistu, s ktorým makáme na splnení veľkého sna. Okrem toho milujem adrenalín, hlavne v horách. Či už cez zimu alebo cez leto, v zamrznutom žľabe alebo na skale, na skialpoch alebo so psom. Práve tam získam silu a odhodlanie, hory ma veľa naučili. Všade ma sprevádza môj najvernejší priateľ, môj pes. Zakladám si na pokore, odhodlaní, silnom priateľstve, odvahe a úprimnosti.
Aký som tréner
Moja práca trénera ma napĺňa, medzi trénerom a zverencom je veľmi zvláštny vzťah, sú spolu na dne ale potom spolu slávia aj úspech. Cítim veľkú zodpovednosť, ale zároveň som veľmi rád, že môžem byť súčasťou cesty každého z nich. Nie som pre mojich zverencov len niekto kto ich má naučiť hrať tenis, sme spolu veľa času a tak výraznou mierou môžem prispieť k ich životom. Mojou úlohou je naučiť ich tvrdej práci, pokore, sebadôvere, ale hlavne im pomôcť byť dobrými ľuďmi. Keďže som si sám celú túto cestu postupne prešiel, viem aké to je. Tenis ma veľa naučil, viem, že niekedy si musím siahnuť na dno, že niekedy na to budem sám, ale so srdcom bojovníka to máme silu dokázať. Vkladám rovnaké nádeje do každého jedného a viem, že spoločnou prácou sa k nášmu cieľu dopracujeme. Či už ním je olympiáda alebo len láska k športu.
Edmund

Edmund
Rok narodenia: 1977
Znamenie: Panna
Mesto: Pliešovce
Motto 1: Starý indián rozprával svojmu vnukovi o boji, ktorý prebieha vo vnútri každého človeka. Povedal mu, že taký boj sa dá prirovnať ku krutému súboju dvoch vlkov. Jeden z nich je zlý – je to závisť, žiarlivosť, smútok, sebectvo, nenávisť, hrubosť, seba ľútosť, domýšľavosť a ego. Ten druhý je dobrý – je to radosť, láska, pokoj, nádej, vyrovnanosť, skromnosť, láskavosť, empatia, štedrosť, vernosť, súcit a dôvera. Vnuk o všetkom premýšľal a po chvíľke sa pýta: „A ktorý z nich vyhrá?“ Starý indián mu odpovedá: „No predsa ten, ktorého kŕmiš!Motto 2: „Najväčší úspech je moment, keď prekonáš sám seba, nie keď prekonáš ostatných!“
Trénerské motto: “Naše schopnosti neurčujú akými sme v skutočnosti…ale naše rozhodnutia áno.” profesor Dumbledore (H.P.)
Môj príbeh
Narodil som sa v dedinke Pliešovce. Hrával som futbal a takmer každý deň na ulici hokejbal, častokrát aj 8 hodín denne. V dedine sme mali asfaltové tenisové kurty, kamarát mal tenisovú raketu a jedného dňa našiel druhú, rozbitú v smetnom koši a tak som mohol začať hrať tenis. Mal som už 12 rokov. Hral som stále a s hocikým, s mladšími hráčmi, s dievčatami, s dôchodcami. Keď nebolo s kým tak som nahovoril kamarátov z ulice, aby mi hádzali loptu rukou a ja som ju odbíjal, alebo som len tak dlhé hodiny hral o stenu. V trinástich rokoch sa ma ujal môj prví tréner na Sliači, o rok neskôr vo Zvolene. V pätnástich som odišiel do Olomouca na športové gymnázium. Prvé dva roky som na turnajoch nevyhral ani jediný zápas, ale nevzdával som sa a v šestnástich som sa stal majstrom regiónu dorastu do 18 rokov.
Medzi ďalšie úspechy patrí 3. miesto na Majstrovstvách SR mužov vo dvojhre aj vo štvorhre a víťazstvo na viacerých celoštátnych turnajoch. Hrával som Ligu v ČR, 1. ligu a aj Extraligu na Slovensku. Keďže som začal s tenisom neskoro, snažil som sa dohnať tých najlepších, trénoval som aj 8 hodín denne. Zranenie ma zastavilo vo veku 18 rokov. Vďaka tenisu som prežil krásne detstvo. Ako 19. ročný som začal trénovať vo Zvolene dvoch rumunských juniorov a Karola Becka, vtedy 14. ročného reprezentanta SR. Neskôr popredného slovenského žiaka Martina Oršulu v Prievidzi. Pár mesiacov na to som súbežne, ešte ako teenager založil akadémiu v Banskej Bystrici. Cieľ bol začať robiť veci úplne inak ako bolo v tej dobe zvykom. Postupne pribúdali deti, tréneri, zbierali sme skúsenosti, postavili sme areál, kúpili halu. V roku 2017 akadémia oslávila 20 rokov existencie.
Aký som v súkromí
V súkromí stále stískam svoje dve milované deti Edmíka a Larušku a svoju krásnu manželku Andrejku. Každý deň musím aspoň hodinu behať, alebo cvičiť. Behám maratóny, stále si robím poznámky do telefónu, čo urobím v práci inak, čo zlepšiť, čo vyskúšať. Rád čítam, alebo momentálne skôr počúvam audio knihy. Cez víkend si rád poobede pospím.
Aký som tréner
Každý jeden hráč je pre mňa rovnako dôležitý. Snažím sa ho v rámci jeho možností a ambícií posunúť na najvyššiu možnú úroveň a zároveň sa snažím, aby bol na tenise a vďaka tenisu šťastný. Som premýšľavý tréner. Viem, že každý hráč je iný. Analyzujem a podľa toho individuálne určím čo, kedy, v akom období vývoja a akým spôsobom je pre daného hráča prínosom. Je milión možností kedy, čo a ako trénovať, úloha trénera je odhadnúť ktorú zručnosť v akom období je možné natrénovať najefektívnejšie, pretože každý vek a vývojová fáza hráča je špecifická. Staviam na tom čo hráči robia dobre a cez to rozvíjam to, čo im ide slabšie. Som dôsledný, dôsledný nácvik techniky ušetrí do budúcnosti hráčom mnoho času. Zároveň sa snažím, aby sa deti na tréningu aj zabavili a mali z neho radosť. Snažím sa mať s deťmi hlbší vzťah a chápať ich. Vtedy ľahšie zvládnu obdobia, keď sa im niektorý úder, cvičenie darí menej. Formujem hráčov tak, aby všetko to čo sa pri športe naučia využili aj v iných životných situáciách. /zvládanie stresu, zmysel pre pravidelnosť, zvládanie prekážok -bojovnosť, fair play, zdravé sebavedomie, zmysel pre detail, pracovitosť /.
Michal

Michal
Ako ho vidí Edmund?
Michal náš bratislavský šéftréner je mega obľúbený u detí aj rodičov. Skvelý človek. Pracovitý a dôsledný. Občas Monk našej akadémie. Je za ním 12 rokov skúseností a skvelej práce.
Čo nám o sebe prezradil Michal?
Motto: „Ak chcete postaviť loď, neposielajte ľudí do lesa po drevo a neprideľujte im úlohy, ale ich naučte túžiť po nekonečných morských šíravách.“
Trénerské motto: “Víťazstvo nie je všetko – ale úsilie o neho je.“
MÔJ PRÍBEH
Moje tenisové začiatky siahajú do doby, keď som mal 6 či 7 rokov. Vtedy som absolvoval tenisovú prípravku a následne som bol vybraný z pomedzi viacero detí, aby som sa stal členom tenisového klubu v BB. A tak sa začal kolotoč tréningov, turnajov a súťaží družstiev. V klube bol super kolektív chalanov a o to viac ma trénovanie tenisu bavilo. Okrem tréningov sme chodili hrávať aj vo voľnom čase na stenu alebo na kurty. Po čase sa objavili aj prvé úspechy – víťazstvá celoštátnych turnajov vo dvojhre, ale aj vo štvorhre. Tento „kolotoč“ pokračoval zhruba 14 rokov. Potom som si dal od tenisu (aspoň teda súťažného) na chvíľu oddych. Dlho mi to ale bez pravidelného tenisu nevydržalo a po čase som to chcel skúsiť ako tréner. Podarilo sa. Na cca 10 rokov (super 10 rokov) som „zakotvil“ v našej BB tenisovej akadémii. Momentálne balím veci a idem pokračovať v trénovaní do BA. Dúfam a verím, že to bude minimálne rovnako super, ako bolo v BB
AKÝ SOM V SÚKROMÍ
V súkromí, resp. vo voľnom čase siahnem hlavne po dobrej knihe (keď je čas zhltnem aj 2 za týždeň), vypočujem si hudbu, pozriem film/seriál a tiež zahrám hru na Playstation. Ak je čas, tak veľmi rád vybehnem na turistiku (doposiaľ určite naj bol výstup na Gerlach). A v neposlednom rade veľmi rád povegetujem na mojej záhradnej chatke.
AKÝ SOM TRÉNER
Je ťažké ohodnotiť sa ako tréner, to by mali skôr hráči. Ale ak už, tak určite som tréner prísny, ale na strane druhej tréner spravodlivý. Čiže ak sa hráč snaží a rešpektuje pravidlá, tak je všetko v poriadku. Okrem trénovania tenisu ako takého sa snažím hráčom vštepovať aj samostatnosť a zodpovednosť. Tiež sa snažím, aby mali hráči z tenisu radosť, aby ho nebrali len ako niečo, čo si musia dvakrát do týždňa „odbiť“ a je to. A v neposlednom rade chcem, aby na sebe pracovali aj samostatne a nie len na tréningoch, pretože ak chcú byť v niečom dobrý (nejde len o tenis), tak musia pre to niečo spraviť aj sami od seba. Čiže okrem tréningov napr. chodiť hrávať s kamošmi na kurty, na stenu, chodievať behať…
Adam

Adam
Rok narodenia: 1998
Znamenie: Kozorožec
Mesto: Tekovská Breznica
Motto 1: „Buď vďačný za to kým si teraz a pracuj na tom, kým chceš byť zajtra.“
Motto 2: „Najťažšie voľby si vyžadujú tú najsilnejšiu vôľu.“ Thanos (Marvel)
Trénerské motto: „Chcem naučiť hráčov víťaziť nie len v tenise, ale aj v súkromnom živote.“
Môj príbeh
Pochádzam z Tekovskej Breznici, z dediny na Strednom Slovensku. Tenis som začal hrávať v šiestich rokoch v Novej Bani. Od detstva som hrával viacero športov. Popri tenise som súťažne hrával od prípravky futbal, ale na asi 2 roky som si dal prestávku. Neskôr som sa na vyžiadanie tenisového trénera k futbalu vrátil. V doraste som mužstvo viedol ako kapitán a môj post bol väčšinou pravé krídlo, ale veľa zápasov som zahral aj ako záložník alebo hrotový útočník. Tréner ma využíval hlavne vďaka mojej rýchlosti a mršnosti. Na strednej škole som začal hrávať volejbal. Našu školu som reprezentoval 8 rokov (posledné roky tiež ako kapitán), dokonca aj na medzinárodnej súťaži v Nemecku. Popri futbale a volejbale jazdím od 7 rokov na koni a vyštudoval som dva stupne na ZUŠ, kde som hrával na akordeóne. Popritom všetkom som stíhal závodne hrať tenis. V 16. rokoch som sa ale musel rozhodnúť, čomu sa budem naplno venovať a vybral som si tenis. Toto rozhodnutie neľutujem a ako človeka ma to posunulo správnym smerom. Vyhral som niekoľko turnajov v dvojhre aj štvorhre a moje najlepšie rebríčkové umiestnenie bolo v starších žiakoch (32. na SVK). V 18. rokoch som sa rozhodol pokračovať v tenise ako tréner a preto som išiel študovať na vysokú školu (FTVŠ, odbor trénerstvo tenisu).
Aký som v súkromí
V súkromí mám najradšej kľud. Mojou veľkou záľubou je akvaristika. Chovám ryby od svojich 15 rokov a momentálne mám 5 akvárií z toho dve najväčšie majú 2400l a 1750l. Vždy na víkend odcestujem domov na Stredné Slovensko a spravím okolo nich údržbu. Mám veľmi rád zvieratá od psov, mačky až po plazy. Okrem toho svoj voľný čas využijem na oddych doma pred telkou, stretnutie s kamarátmi, turistiku alebo idem do posilky.
Aký som tréner
Trénovanie je výchovno-vzdelávací proces, pri ktorom vediem hráčov k získavaniu nie len nových tenisových zručnosti, zvyšovaniu ich výkonnosti, prekonávaniu ich hraníc a možností a dosahovaní cieľov. Počas môjho trénerského pôsobenia dbám na fyzickú výkonnosť svojich hráčov rovnako ako na ich psychickú pohodu a rozvíjanie ich osobnostnej stránky. Som trénerom, ktorý je na jednej strane prísny a vyžaduje plnenie určitých úloh a cieľov, no na druhej chápe individuálne potreby zverencov. Som svojim zverencom starším kamarátom, ktorému sa môžu s čímkoľvek zdôveriť a budú vedieť, že im kedykoľvek pomôžem a zároveň vediem hráčov aby boli schopní zvládať prekážky, ktoré ich stretnú v tenisovom ale aj v súkromnom živote. Raz mi môj tréner povedal: „Pre mňa najväčším úspechom neboli tvoje vyhrané turnaje ale to, že som ťa naučil byť sebavedomím chalanom.“ Toto som si zobral veľmi k srdcu a snažím sa aj ja viesť zverencov týmto smerom. Tenis z môjho pohľadu nie je len o víťazstvách na kurte ale aj o tých mimo neho. Chcem prostredníctvom tenisu naučiť hráčov určitej disciplíne, pokore a férovosti a v nie poslednom rade chcem aby sa tomuto krásnemu športu venovalo čoraz viac detí a aby ich tenis napĺňal po celý život.
Vlado

Vladimír
Rok narodenia: 1997
Znamenie: Ryba
Mesto: Rimavská Sobota
Motto 1: „Ľudia uspejú, keď si uvedomia, že ich neúspechy sú pripravené na víťazstvá“ Ralph Waldo Emerson
Motto 2: „Čo si dokáže ľudská myseľ predstaviť a čomu dokáže uveriť, to môže aj dosiahnuť!“ Napoleon Hill
Trénerské motto: “Predstavivosť je všetko. Je to ukážka budúcich atrakcií života.”
Môj príbeh
Už ako malého chlapca ma rodičia viedli k športu. Ako 4 ročný som začal chodiť na futbalové tréningy v Rimavskej Sobote. Keďže mi futbal v detstve nestačil, chcel som skúsiť aj iný šport. V blízkosti futbalového ihriska boli tenisové kurty a tak som povedal rodičom, či by ma neprehlásili na tenis. Môj prvý tenisový tréning som absolvoval, keď som mal 8 rokov. O rok neskôr som začal chodiť na tenisové turnaje HTO (samozrejme, že som prehral všetko čo sa dalo). Turnajové začiatky boli dosť ťažké a trvalo určitý čas, kým som začal vyhrávať. Vždy, keď som sa vrátil z turnaja, som chcel trénovať viac a viac, aby som sa zlepšil a dotiahol sa na najlepších hráčov na Slovensku. Úspechy prišli až v kategórií starších žiakov, kde som sa stal vicemajstrom Slovenska a niekoľkonásobným majstrom stredoslovenského regiónu v dvojhre a štvorhre. Ako starší žiak som sa dostal do reprezentácie SR. S reprezentáciou som sa niekoľko krát zúčastnil majstrovstiev Európy. V dorasteneckej kategórií som sa stal niekoľkonásobným majstrom Slovenska v štvorhre. Počas dorastu som hrával ligu v Nemecku, Rakúsku či Česku, samozrejme aj našu Slovenskú. Tiež som sa snažil presadiť na medzinárodnej úrovni, kde som hrával turnaje ITF. Moju hráčsku kariéru zastavilo niekoľko vážnych zranení a neskôr aj operácie, po ktorých som už nevedel podávať 100% výkony. Od tenisu som napriek zdravotným problémom neodišiel a začal som sa naplno venovať trénovaniu mládeže. Trénovaniu sa venujem viac ako 6 rokov .Za túto dobu som mal na starosti všetky vekové kategórie. Ako tréner a sparring partner som pôsobil vo viacerých tenisových kluboch.
Aký som v súkromí
V súkromí som veľmi aktívny. Nerád len nečinne sedím a preferujem aktívny oddych namiesto nič nerobenia. Vo voľnom čase si rád prečítam dobrú knihu alebo idem cvičiť. Obľubujem turistiku s manželkou alebo priateľmi. Som spoločenský a rád spoznávam nových ľudí.
Aký som tréner
Som precízny a dôsledný tréner . Ku každému hráčovi pristupujem individuálne a snažím sa zo svojich zverencov dostať len to najlepšie. Motivácia na tréningoch je základ. Na mojich tréningoch jej deti budú mať dostatok, na základe čoho budú mať chuť posúvať sa stále ďalej. Som perfekcionista a dbám na správnu techniku, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou úspešných hráčov. Tréningy samozrejme prispôsobujem vekovej kategórii. Je pre mňa nesmierne dôležité, aby sa hráči na tréningy tešili a nakoniec mali radosť z dobre odvedenej práce.
Lucia

Lucia
Ako vidí Luciu Edmund?
Lucia trénovala v Londýne, kde získala cenné skúsenosti a obohatila tak našu akadémiu. Lucia chce vždy všetko urobiť na sto percent, je komunikatívna a vysoko motivovaná. Má rada hráčov a hráči majú radi ju.
Ako sa vidí Lucia?
Motto: „Či už si myslíš, že to dokážeš, alebo si myslíš, že to nedokážeš, v oboch prípadoch máš pravdu.“- Henry Ford
Trénerské Motto:
„If you don’t practise, you don’t deserve to win” – Andre Agassi
Môj príbeh
Pochádzam zo športovej rodiny a môj prvý kontakt s raketou bol na kurte s mojimi rodičmi. Pozerala som sa na nich ako hrajú tenis a tiež som to chcela vyskúšať, tak som si zobrala raketu a začala si pinkať o stenu. Môj otec si ma všimol, a preto ma zobral do jednej tenisovej akadémie v Trnave. Nemali tam už pre mňa miesto, tak sme sa aspoň zostali pozerať na tréning. Vtedy som mala asi 6 rokov. Keď som videla ako sa tam všetky deti poznajú a ja som sa celkom hanbila, nechcela som sa tam vrátiť a tenis som hrávala iba s mojim otcom. Až jedného dňa, vedľa nás trénoval jeden tréner s 2 hráčkami a veľmi sa mi páčilo ako hrali. Hovorím môjmu otcovi, aby išiel za tým pánom a spýtal sa ho, či by trénoval aj mňa – a tak sa aj stalo, vtedy som už mala 9-10 rokov a od tohto momentu to všetko začalo – tréningy a turnaje.. Získala som rôzne ocenenia za dvojhru, štvorhru ale skončila som s tenisom skôr ako som sa dostala do zahraničia. Keď som mala 14 rokov rozhodla som sa s tenisom prestať, ale už vtedy som si povedala, že budem tenisovou trénerkou. Pár rokov nato som trénovala v jednej najuznávanejšej tenisovej akadémii v Anglicku a tu je môj príbeh..
Pár rokov po strednej škole som sa rozhodla odísť do Londýna na pár mesiacov, lebo som sa chcela naučiť po anglicky. Pracovala som tam ako au pair a cez víkendy som brigádovala v kaviarni. Medzi našich stálych zákazníkov patril jeden manželský pár, ktorý hrával tenis v jednom klube nablízku. Keď som sa s nimi dala do reči, zistila som, že do ich klubu hľadajú ženskú trénerku, tak som sa tam bola popýtať. Hlavný tréner ma chcel vidieť ako hrám tenis, tak mi dal do ruky raketu a v rifliach som vybehla na kurt. Keď sme dohrali, povedal mi, aby som si urobila trénersky kurz s tým, že budem u nich trénovať. Ten klub sa volal Radlett Lawn Tennis and Squash Club a trénovala som tam asi 1 rok.
Keď som si urobila moju 1. licenciu začínala som tam ako sparing trénerka pre závodných hráčov a asistovala iným trénerom, aby som sa naučila viesť tréning. Po pár týždňoch som si trénovanie zamilovala a uvedomila som si, že sa tomu chcem venovať dlhodobo a začala som sa viac vzdelávať. Urobila som si trénerskú licenciu 2, 3 a tesne pred mojimi záverečnými skúškami 3. licencie som dostala ponuku trénovať v jednej z najlepších tenisových akadémií v Anglicku v Regional High Performance Tennis Academy Batchwood, St Albans. Trénovala som tam závodných hráčov vo veku 4-13 rokov, chodila som trénovať aj do základných škôl a hľadať nové talenty do akadémie. Po 4 rokoch som sa vypracovala na Hlavnú trénerku školského tenisového programu a mala som na starosti 18 škôl. Keď sme prestali trénovať kvôli covidu, po 7 rokoch som sa rozhodla presťahovať späť na Slovensko.
Aká som v súkromí
V súkromí rada športujem, pravidelne chodim cvičiť a behať. Behanie považujem za určitý spôsob relaxu a vyčistenie hlavy. Veľakrát ma to baví viac ako zdvíhanie činiek. Odkedy som naspäť na Slovensku začala som s horským bicyklovaním, je to riadna makačka ale tým, že som v prírode, tak ma to neskutočne dobíja.
Venujem sa kundalini joge (spirituálna joga), meditujem a všeobecne sa zaujímam o spiritualitu. V zime rada snowboardujem a chodím na horské túry. Zaujímam sa aj o výrobu prírodnej kozmetiky, ktorú si robím pre seba a moje okolie. Som veľmi dynamická a vždy si nájdem niečo nové čomu sa venujem, a preto málokedy sedím pred TV.
Aká som trénerka
Vždy sa snažím dať zo seba maximum a záleží mi na každom jednom tréningu bez ohľadu na to, kto je na druhej strane kurtu. Považujem sa za prísnu a priateľskú trénerku. Prísna som preto, aby sa hráči posúvali cez vlastné limity a zlepšovali sa každým tréningom. Priateľská som preto, že si myslím že vzťah medzi hráčom a trénerom je veľmi dôležitý, môže ovplyvniť kvalitu tréningu a dokonca aj výsledky. Osobne si myslím, že nie je nič horšie, ako keď sa hráč bojí chodiť na tréningy kvôli tomu, že tréner kričí a naopak nie je nič lepšie, ako keď sa hráč teší na tréning iba kvôli trénerovi. Tiež sa snažím byť mentálna opora a učím hráčov ako používať svoju myseľ na dosiahnutie cieľov nielen v tenise, ale aj v živote.
Tomáš

Tomáš
Znamenie: Váhy
Ako vidí Tomáša Edmund?
Tomáša sme ako malého chlapca objavili, keď sme na základných školách testovaním vyberali nadané deti do našej akadémie. Tomáša trénoval tréner Peťo, ktorý trénuje v našej akadémii cez 20 rokov a pomohol vybudovať akadémiu. Mal teda ideálne dlhoročné školenie a trénerský vzor pre svoju súčasnú prácu.
Ako sa vidí Tomáš?
Osobné motto: Ak chcete žiť šťastný život, zamerajte sa na cieľ, nie na ľudí alebo na veci. – Albert Einstein
Trénerské motto: Robte to najlepšie, čo môžete, pre všetkých ľudí, pre ktorých môžete, všetkými možnými spôsobmi, kým môžete. – Hillary Clintonová
Trénerské motto 2: Nikdy nedovoľte, aby vám strach z vyradenia zabránil hrať hru.
Môj príbeh:
Pochádzam z Banskej Bystrice a vyrastal som na sídlisku Fončorda. Tenis som začal hrávať ako šesťročný u nás v akadémii Edmunda Pavlíka. Popri tom som ešte hrával iné športy, ale po čase som zistil, že tenis je ten správny šport, tak som sa sústredil už len na tenis. Tento šport ma veľmi baví a napĺňa. Už ako malý som sníval že raz budem robiť trénera. Počas celej základnej a strednej školy som hrával závodne. Snažil som sa tomu venovať čo najviac ako sa dalo . Podarilo sa mi povyhrávať viacero celoštátnych turnajov v dvojhre aj vo štvorhre. Moje najlepšie rebríčkové umiestnenie bolo v mladších žiakoch v TOP 20 na Slovensku. V 17. rokoch prišlo ťažké rozhodnutie či v tenise pokračovať, ale po chvíľkovej pauze som zistil že tenis je môj život a bez neho si to neviem predstaviť. Hrával som už menej ale stále som sa tomu venoval, často som hrával ako sparing partner s mladými perspektívnymi hráčmi. Tenis je môj svet a preto som sa rozhodol pokračovať ako tréner a robiť deťom na kurte radosť.
Aký som v súkromí:
V súkromí som veľmi aktívny. Nerád len nečinne sedím, preferujem aktívny oddych. Vo voľnom čase si rád zájdem na výlet alebo turistiku s priateľmi. Moje hobby je bicyklovanie, občas vypadnem od okolitej civilizácie a idem zrelaxovať do prírody. Som spoločenský a rád spoznávam nových ľudí.
Aký som tréner:
Som pohodový a spoločenský tréner. Dbám na pohyb, techniku a snažím sa zo svojich hráčov dostať maximum. Motivácia na tréningoch nemôže chýbať. Na mojich tréningoch musí byť samozrejme aj zábava, aj vďaka nej budú mať hráči chuť posúvať sa stále ďalej. Je pre mňa veľmi dôležité, aby sa hráči na tréningy tešili, posúvali sa ďalej a mali radosť z dobre odvedenej práce.
Tatiana

Tatiana
Rok narodenia: 1999
Znamenie: Býk
Mesto: Tužina
Motto: „Všetko je ťažké než sa to stane jednoduchým.“
Trénerské motto: „Silný človek nikdy neprehráva. Len zisťuje, čo funguje a čo nefunguje. “
Môj príbeh
Pochádzam z malej dediny neďaleko Prievidze. Od malička som bola veľmi aktívne dieťa. Najlepší spôsob ako vybiť moju energiu bol šport. Skúsila som asi každý, na ktorý si človek bežne spomenie: bicykel, korčule, futbal, hokej, hokejbal, basketbal… Rodičia síce vedeli, že ma šport baví, ale športy dostupné v okolí našej dediny im prišli „nebezpečné“. Chceli sa vyhnúť všetkým malým zraneniam ako napríklad krvavé, obité kolená a pod. Keď som mala približne 9 rokov v našej dedine sa objavil oznam, že niekto otvára kurz tenisu na celé leto. Mali sme doma nejakú raketu, a tak som sa mohla prihlásiť. Konečne nejaký šport, ktorý mi neprinesie nejaké výrazné zranenia. Od tohto momentu som každé leto trávila na kurtoch. Že mi tenis ide si všimol aj učiteľ telesnej výchovy, ktorý povedal, že má známeho trénera a mohla by som začať trénovať. Tak som sa dostala k môjmu prvému trénerovi. Trénovala a hrávala som približne do 18-19 rokov, kedy som doštudovala športové gymnázium a v hraní ma zastavila vysoká škola, pri ktorej mi už žiaľ nezostával voľný čas na aktívne trénovanie.
Aká som v súkromí
V súkromí som veľmi často zadumaná. Je to spôsobené tým, že nad všetkým veľa premýšľam, hľadám príčiny a súvislosti. Stále musím niečo robiť, neviem sa zastaviť a oddýchnuť si. Všetok čas, ktorý mi popri škole a práci zostáva sa snažím venovať svojim najbližším.
Aká som trénerka
Veľmi dôležitý je pre mňa vzťah s hráčmi. Snažím sa, aby na tréningy chodili radi, aby to pre nich nebola len drina, ale aby sa aj zabavili. Snažím sa zaujímať sa ako sa majú, či sa im darí v škole, pretože to môže veľmi ovplyvniť psychické nastavenie na tréningu. Ku každému hráčovi pristupujem individuálne a zodpovedne. Snažím sa vybudovať hlavne pevné, technické základy v základných úderoch, na ktorých sa dá postupne budovať. Trénujem mnoho herných/úderových kombinácií, tak aby sa hráči čo najlepšie pripravili na hru. Mojou snahou je hráčov motivovať, naučiť ich zdravému sebavedomiu, zodpovednosti, disciplíne, slušnému správaniu, tak aby im tenis odovzdal aj niečo do života.
Lea

Lea
Motto: Buď vďačná za maličkosti, za veľké veci a aj za všetko, čo je medzi tým.
Trénerské motto: Vyhrať alebo prehrať nie je všetko. Niekedy je samotná cesta rovnako dôležitá ako výsledok.
MÔJ PRÍBEH
Narodila som sa v meste Trnava, ktoré je okrem iného známe aj svojim typickým, nie veľmi ľubozvučným tvrdým nárečím. Keď som bola ešte malé, šesťročné dievčatko, tak som sa začala pomalinky „zaguľacovať“ a moja mamina, ktorá zo mňa nechcela buchtičku ma prihlásila do tenisového klubu v Jaslovských Bohuniciach, keďže to bola vtedy jediná športová aktivita v blízkosti nášho bydliska. Vlastne som si tento šport ani nevybrala sama, avšak netrvalo dlho a rýchlo som tomu podľahla. Potom postupne prišli všetky hodiny strávené na kurte trénovaním, turnaje, družstvá, sústredenia, tréneri, noví kamaráti z rôznych častí Slovenska a spolu s nimi aj úspechy a takisto prehry. Často som plakala, keď som prehrala zápas, ktorý som síce vyhrať chcela alebo sa to odo mňa očakávalo, že vyhrám, ale nemohla som. A presne to boli chvíľky, kedy som rozmýšľala, či všetky tie hodiny na kurte majú zmysel, ale najdôležitejšie bolo opäť dvihnúť hlavu, nabrať nové sily a vrátiť sa k trénovaniu, aby som zdokonalila nedostatky. Musím však sama priznať, že najväčšia vďaka patrí môjmu prvému trénerovi. Dal mi do života veľa nielen ako tréner, ale najmä ako inšpiratívny človek s prirodzenou autoritou a doteraz k nemu prihliadam. Zvykol vravieť, že je potrebné mať vždy úsmev na tvári a až postupom času som vďaka nemu zistila, že v tenise je vyhrávať menej dôležité ako si hru užívať a baviť sa ňou. Tenis je šport, ktorý vás učí, aby ste mali disciplínu, pretože vás neustále spochybňuje. Aj keď je to klišé, je pravda, keď poviem, že ma naučil, že v živote závisí všetko od nášho úsilia.
Spolu s rodičmi som vďaka tomuto športu precestovala takmer celé Slovensko a teda poviem vám, nebolo to vždy ružové, ale za nič by som to nemenila a rada by som si tým všetkým znova prešla. Na turnajoch som spoznala skvelých ľudí a získala nové priateľstvá a niektoré z nich mi ostali až dodnes. Tenis mám stále veľmi rada a o to viac ma to ťahá k učeniu detí tohto krásneho športu, ktorý im toho dokáže dať do života veľmi veľa.
AKÁ SOM V SÚKROMÍ
Pár rokov dozadu mi mamina zvykla vyčítať, že stále niekde behám a že trávim málo času doma a ak by som povedala, že sa to zmenilo, tak by som klamala. Okrem tenisu obľubujem aj pravidelné navštevovanie posilňovne. Ako som v prvej vete už jemne naznačila, tak čas radšej trávim niekde mimo domu, či už s rodinou alebo s priateľmi na výletoch alebo na hocijakých iných akciách. Najradšej som v prítomnosti ľudí, s ktorými strácam pojem o čase a nemám potrebu chytať telefón do ruky.
AKÁ SOM TRÉNERKA
Prešla som rukami viacerých trénerov, ktorí ma inšpirovali a obohatili vo viacerých smeroch môjho života. Každý jeden z nich ma priučil niečomu inému, novému a samozrejme nie vždy som s každým mala iba dobré zážitky. Avšak vďaka všetkým týmto kladným aj negatívnym skúsenostiam sama lepšie viem, čo a ako chcem deťom dávať ja, aby z toho získali čo najviac a najmä aby ich to bavilo. K deťom sa snažím byť otvorená, úprimná a milá, ale keď si to situácia vyžaduje, tak viem byť aj prísna a zvýšiť hlas. Viem, že nesmiem ku každému dieťaťu pristupovať rovnakým spôsobom, pretože každý človek je iný a to platí aj pre týchto malých športovcov.
Absolvované školenia
ABSOLVOVANÉ ŠKOLENIA TRÉNEROV AKADÉMIE v roku 2017
dátum |
Miesto |
organizátor, prednášajúci |
zameranie |
4.1.2017 |
B.Bystrica |
Mgr. Peter Bielik-mentálny coach a športový psychológ |
Na druhom stretnutí s mentálnym coachom a psychológom Petrom Bielikom/spolupracuje napr. s hokej.repre 20, VŠC Dukla, Richardom Pánikom, Vladimírom Weissom / sme sa zamerali na oblasť KOMUNIKÁCIE S HRÁČMI |
8.1.2017 |
UMB B.Bystrica |
UMB B.BystricaMatej Tóth,
|
Medzinárodná vedecká konferencia -kondičný tréning v roku 2016″Matej Tóth- Ako sa stravuje?
|
22.2.2017 |
Webinár |
Mgr. Václav Patráš-športový psychológ |
Kurz pre trénerov mládeže- 1. Časť /tréningový plán, motivácia detí, čomu sa vyhnúť/ |
29.2.2017 |
Webinár |
Mgr. Václav Patráš-športový psychológ |
Kurz pre trénerov mládeže- 2. Časť /demotivácia, zpetná väzba, odmeny/ |
8.3.2017 |
Webinár |
Mgr. Václav Patráš-športový psychológ |
Kurz pre trénerov mládeže- 3. Časť /sebavedomie, sebadôvera,zóna koontroly,požiadavky v rôznych situáciách/ |
15.3.2017 |
Webinár |
Mgr. Václav Patráš-športový psychológ |
Kurz pre trénerov mládeže- 4. Časť /koncentrácia/ |
22.3.2017 |
Webinár |
Mgr. Václav Patráš-športový psychológ |
Kurz pre trénerov mládeže- 5. Časť /nervozita a zvládanie chýb/ |
29.3.2017 |
Webinár |
Mgr. Václav Patráš-športový psychológ |
Kurz pre trénerov mládeže- 6. Časť /zvýšenie intenzity tréningu, pozornosť / |
5.4.2017 |
Webinár |
Mgr. Václav Patráš-športový psychológ |
Kurz pre trénerov mládeže- 7. Časť /práca s rodičmi/ |
12.4.2017 |
Webinár |
Mgr. Václav Patráš-športový psychológ |
Kurz pre trénerov mládeže- 8. Časť /ako pripraviť hráča na zápas, čo povedať po zápase/ |
28.10.2017 |
Nymburg-Česká republikaKonferencia |
Mgr. Jiří RosolMgr. Zuzana Pavelková ŠafářováMgr. Tomáš Kočíb>PhDr. Michal Vágner, PhD. |
Mgr. Jiří Rosol, “Cvičení a drily pro trénink percepce, koncentrace a rozhodování ve hře”Mgr. Zuzana Pavelková Šafářová“Tvorba nutričních plánů pro tenisty, vhodné a nevhodné potraviny, timing jídla”Mgr. Tomáš Kočíb“Pohybové učení v tenise – možnosti, časté mýty a chybyPhDr. Michal Vágner, PhD.Teoretická východiska a praktické příklady pohybu po dvorci v zápase s ohledem na časovou tíseň” |
19.11.2017 |
Bratislava NTC |
Dr.Martin Baroch-medzinárdný školiteľ a metodik |
Technika úderov 3. generácie-celodenný seminár |
25.11.2017 |
Praha, Česká republika, trénerský seminár |
Luis Cayer, špičkový kanadský trenér, který dvanáct let vedl tamní daviscupový tým. Přivedl 6 hráčů na pozici světových jedniček ve čtyřhře. Taktéž koučoval tým Velké Británie v čele s Andym Murrayem při jeho vítězství v Davis Cupu 2015. |
Technika-práca trupu,rakety, nôh, rozvoj techniky, korekcia,timing, rytnus, momentumTaktika-definovanie taktiky, rozvoj hrného plánu, šesť pilierov rozvoja taktiky |
Naštudovaná literatúra
I am text block. Click edit button to change this text. Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Zoznam naštudovanej literatúry z oblasti športu, výchovy a psychológie roky 2016-2017
PATRICK MOURATOGLOU |
The coach |
Kniha trénera viacerých hráčov top 10 |
NAOMI ALDORTOVÁ |
Vychovávame deti a rosteme s nimi |
Kniha o výchove a prístupe k deťom. |
BRAD GILBERT |
Vyhraj (třeba i) hnusně |
Kniha 4. hráča sveta o víťazení a taktike. |
E.PAUL ROETERT, MARK S. KOVACS |
Tenis anatomie |
Sprievodca pre silu, rýchlosť a akcieschopnosť |
TINA HOSKINS-BURNEYOVÁ, LEX CARRINGTON |
Tenisové drily |
262 cvičení na údery, techniku, herné štýly |
W.TIMOTHY GALLWEY |
Vnútorná hra tenisu |
Mentálna stránka vrcholového výkonu |
RAFAEL NADAL, JOHN CARLIN |
Rafa |
Kniha o ceste na vrchol |
DAVID EPSTEIN |
Športový gén |
Hľadanie hraníc ľudskej výkonnosti |
RADKA ZRUBÁKOVÁ |
S raketou až na vrchol |
Top WTA hráčka o tenise |
ANDRE AGASI |
Open |
Autobiografia |
NOVAK DJOKOVIČ |
Naservírujte si víťazstvo |
O tenise a hlavne o stravovaní |
ADELE FABER, ELAINE MAZLISH |
Ako hovoriť, aby nás deti počúvali |
Výchova a komunikácia s deťmi |
JOHN WHITMORE |
Koučovanie |
Prínos kaučovania pre uvoľnenie ľudského potenciálu |