Naši tenisový tréneri sú z odbornej stránky charakteristický profesionálnym prístupom, trénerskou licenciou STZ najvyššieho stupňa v regióne, vysokoškolským vzdelaním v odbore trénerstvo, alebo učiteľstvo TV, hráčskou praxou na úrovni extraligy a medzinárodných turnajov. Každý tréner vyniká v inej oblasti, inšpiruje a posúva v nej dopredu ostatných. Najpodstatnejšia je však ľudská stránka, chápanie svojej práce ako poslania a formu sebarealizácie. Máme záujem na sebe pracovať a napredovať.
Rebríčky, víťazstvá, medaile, poháre, sláva nie sú prioritou nášho snaženia. To najpodstatnejšie je pre nás viesť hráčov tak, aby napĺňali svoj potenciál. Učiť ich vnímať svoje športovanie pozitívne a v širšom kontexte. Veríme, že cieľavedomosť, zodpovednosť, sociálne zručnosti, zdravie, kondícia, schopnosti zvládať krízové situácie, víťaziť, prehrávať, nevzdávať sa, vedieť sa tešiť z činnosti, sú to podstatné, čo im tenis môže do života priniesť.

Edmund

Peter

Lukáš

Matúš

Michal

Alex

Miška

Peter

Peťo
Ako ho vidí Edmund?
„Peťo je duša akadémie. Ani sa nedá napísať, že je u nás viac ako 20 rokov, pretože on je vlastne samotnou DNA akadémie. Naučil hrať tenis stovky hráčov, vychoval desiatky víťazov celoštátnych turnajov. Peťove najsilnejšie stránky sú empatia, vie zvoliť správny prístup, tak aby hráč napredoval a tenis ho aj bavil. Chápe a záleží mu na hráčoch aj po ľudskej stránke. Má pestré tréningy, ktoré bavia. Je silný v oblasti taktickej prípravy hráčov. Vie si tréningy dokonale naplánovať.
Ako sa vidí Peťo?
Motto 1: „Spôsob, ako začať, je prestať rozprávať a začať konať.“ Walt Disney
Motto 2: „Každý deň sa učíme. Celý život sa učíme.“
Trénerské motto: „Každý jeden hráč je pre mňa dôležitý a jedinečný.“
Môj príbeh
Začiatok tenisového príbehu sa datuje na rok 1986, kedy ma dovedie otec do tenisového klubu vo Zvolene. Vyberajú ma spomedzi viac detí, takže začínam chodiť do tenisovej prípravky a postupne robím prvé tenisové pokroky. Často je nás na kurte aj 20, preto cvičím aj na stene. Rok na to sa už zúčastňujem prvého turnaja v Kremnici, kde prvý zápas prehrávam 6:3. Som sklamaný, ale život ide ďalej . Postupne sa tenis stáva pre mňa denno – dennou rutinou a hrávam takmer každý deň v roku. Dohodujem si zápasy, chodím na klubové tréningy, pinkám na stenu, chodím na turnaje. Začína sa mi dariť a to sa mi páči. Atmosféra turnajov je pre mňa čarovná, na každom je cez 40-60 hráčov a spolu súperíme. Počas pôsobenia vo Zvolene trénujem spolu s hráčmi, ktorí sa presadili vo svetovom tenise. Je to Karol Beck a Filip Polášek. Mne sa to nepodarilo – skončil som na slušnej slovenskej úrovni s výhrou pár celoštátnych turnajov. Zažil som s tenisom pekné detstvo, za čo som vďačný. Okrem tenisu som v detstve skúsil aj tréningy futbalu a basketbalu. Ako 18 ročný začínam svoje prvé kroky, ako tréner.
Aký som v súkromí
Mám skvelú manželku a 3. krásnych chlapcov Mateja, Filipa a Radovana. Mám rád: rodinu, deti, pohodu, výlety na nové miesta, slobodu, knihy, rád sa
inšpirujem zaujímavými ľuďmi, rád vymýšľam nové veci – projekty, rád chodím peši, mám rád chutné a zdravé jedlo, náš kolektív v akadémii. Neobľubujem: keď
niečo musím urobiť do určitého času, mobily, autá, rozprávanie o počasí, falošnosť. Čo si prajem? Naučiť sa vedieť efektívne rozdeliť svoj čas medzi rodinu, tenis
, rodičov, priateľov a seba. To je náročná úloha, ktorá v tejto rýchlej dobe naberá na dôležitosti!
Aký som tréner
Byť tenisovým trénerom nie je pre mňa prácou, ale koníčkom. Môj štýl trénovania je založený na tvorivom prístupe k tréningom. Rád experimentujem a vnášam
do tréningov nové prvky. Časom, ako dlhšie a dlhšie trénujem, zdokonaľujem aj systém tréningov, aby boli čo najviac efektívne a zároveň zaujímavé. Na
tréningoch dávam hráčom určitú voľnosť a chcem, aby sa prejavili a ukázali svoju tvár . Mám rád hráčov, ktorí tenisom žijú a chcú byť najlepší! Práca s takými
hráčmi je pre trénera odmenou a verím, že takých tenistov budem stretávať čím ďalej, tým častejšie . Ako tréner sa chcem aj naďalej vzdelávať a zlepšovať, lebo
čím viac viem, tak tým zisťujem, že veľa toho ešte neviem.
Lukáš

Lukáš
Ako ho vidí Edmund?
Lukáš je typický telocvikár. Vtipný, športovo a manuálne šikovný chlapík s dobrým srdcom. Zabehol maratón pod tri hodiny. V trénovaní má ľahkosť, vie vymyslieť cvičenia, ktoré hráčov tak bavia, že si ani nevšimnú, že sa všetko naučili. Pestrosť, ľahkosť, ale aj jasné pravidlá sú pre jeho tréningy samozrejmosťou. Naučil hrať tenis už tri reprezentantky SR. Ak ste našli ideálne dievča o ktorom si myslíte, že nemá žiadnu chybu, priveďte ju k Lukášovi, nájde chybu na každej…
Ako sa vidí Lukáš?
Motto 1: „Ak chceš byť naozaj úspešný a šťastný, musíš robiť to, čo ťa naozaj baví.“
Motto 2: „Začiatkom všetkých úspechov je túžba.“
Vzdelanie: absolvent UMB – učiteľstvo (Telesná výchova – Geografia)
MÔJ PRÍBEH
Celá naša rodina sa pohybovala v športovom prostredí futbalu a tak aj moje prvé športové kroky viedli k futbalu. Prvé tréningy boli ťažké, nechcel som tam chodiť, mal som z niečoho strach. Nakoniec vďaka mojim rodičom a trénerom som ostal pri tomto športe. Som im zato nesmierne vďačný, že ma „donútili“ pokračovať, pretože toto obdobie patrí medzi moje najkrajšie v živote. Celé svoje detstvo som vďaka kamarátom prežil na ulici, kde sme športovali od rána do večera. Asi tomu vďačím aj za moju športovú všestrannosť. Po strednej škole (Obchodná akadémia) moje kroky viedli na vysokú školu, odkiaľ som sa dostal až k trénovaniu tenisu a v roku 2009 som sa stal trénerom akadémie.
AKÝ SOM V SÚKROMÍ
Keďže pochádzam z pod Tatier, k mojím najväčším záľubám patria hory. Tejto záľube som však prepadol až v neskoršom veku, kedy som pochopil, o čom tie samotné výlety do hôr sú. Popri turistike som sa dostal až k horolezectvu, čo je pre mňa nová výzva v živote. Momentálne mám zdolaných 65 štítov, z toho 20 najvyšších v Tatrách. Pred 8 rokmi sa ku mne dostal z útulku môj prvý pes Čičo, ktorý mi ukázal novú, inú stránku života. Bol týraný a môj vzťah k zvieratám sa úplne zmenil. Naučil ma, že každý má právo dostať druhú šancu na život a keď ju dostane vráti ju 100 násobne viac. Cez neho som sa dostal k mojej ďalšej záľube a tou je canicross (beh zo psom). Ten robím aktívne až doteraz , síce už s mojím druhým psom Hugoma, ale Čičo dostal novú funkciu – šéftréner.
AKÝ SOM TRÉNER
Dobrá otázka. Myslím, že môj štýl trénovania patrí k tvorivým. Snažím sa pri každom tréningu použiť nové a nové cvičenia, aby to hráčov bavilo. Pretože monotónnosť zabíja kreativitu a tá je dôležitá nielen v detskom svete, ale aj vo svete dospelých. Mám rád hráčov, ktorí prejavujú radosť a chuť pri športe, nemusia mať talent, ale chuť na sebe pracovať. Snažím sa, aby na tréningu bola vždy dobrá nálada, čo napomáha pri samotnom rozvoji dieťaťa. Bez radosti z toho čo robíme, nevedie cesta k žiadnemu úspechu.
Matúš

Matúš
Ako ho vidí Edmund?
„Matúš je srdce našej akadémie. Je u nás od začiatku svojej trénerskej kariéry, už viac ako 10 rokov. Matúš je zázrak! Mám podozrenie, že je čarodejník. Nehral tenis, nemal predpoklady, ale vychoval viacerých reprezentantov a popredných hráčov do 10,12,14 rokov. Proste to má v sebe. Jeho najsilnejšie stránky sú trénerské oko (vidí chybu v technike), dôslednosť (vie chybu napraviť). Vízia (vie naučiť techniku) a vie hráčov a rodičov motivovať. Je prísny, ale hráči ho majú radi, pretože cítia, že mu na nich ľudsky záleží. Matúš potrebuje k svojej práci vhodné podmienky. 2000 litrov dostatočne horúcej vody v sprche denne, dostatok jedla, perfektný kurt, nové lopty, veľký košík, vhodné parkovacie miesto, úžasných kolegov a pekné kolegyne. V našej akadémii to našiel.
Ako sa vidí Matúš?
Motto 1: “Veľké množstvo životných neúspechov bolo zapríčinený tým, že si ľudia neuvedomili, ako blízko majú k úspechu, keď to vzdali.“
Motto 2: „Smiech je slnko, ktoré odnáša zimu z ľudskej tváre“ ( Victor Hugo)
Trénerské motto: “Začiatkom všetkých úspechov je túžba. Pamätajte si to! Slabá túžba prinesie slabé výsledky, tak ako malý ohník vydá málo tepla.”
MÔJ PRÍBEH
Začal v malebnej obci v Jasení, kde som sa narodil a aj vyrastal. Ako chlapec z vidieka som od útleho detstva pričuchol ku viacerým športom. Vo voľnom čase to bol futbal, tenis, hokej, volejbal, atď. . Základnú školu som absolvoval v obci Predajná. Na strednú školu som nastúpil na SPŠ v Brezne a v štúdiu som pokračoval na UMB v BB (učiteľstvo telesná výchova a geografia). Štúdium som ukončil v roku 2010 a v tom roku sa mi aj podarilo získať trénerskú pozíciu v akadémii Edmunda Pavlíka. Od roku 2016 som sa stal hrdým tatom syna Tobiasa. V roku 2020 sa mi ako trénerovi podarilo vychovať prvého reprezentanta Jakuba Medveďa (toto považujem za svoj najväčší úspech v jednotlivcoch) v doterajšom trénovaní. V družstvách je to 2.miesto na Davis cupe 10.ročných. (Kollár Markus, Valuh Boris a Filip Urbánoš).
AKÝ SOM V SÚKROMÍ
Myslím si, že v súkromí som úplný opak toho, čo vidieť na kurtoch. Veľmi rád relaxujem a aktívne oddychujem. Týmto spôsobom sa snažím dobíjať baterky. Mám rád cestovanie, prírodu, behanie po lesoch a túlanie sa v nich. Rád trávim čas na svojej chalupe, ktorú si svojpomocne zveľaďujem a starám sa o ňu. Najviac času však venujem svojmu synovi, s ktorým trénujem rôzne športy (čo ho veľmi baví) a chodíme na turistiku. Cez víkendy si rád s chalanmi zahrám futbal. Tu prichádzam na iné myšlienky. Vo voľnom čase sa tiež snažím získavať nové vedomosti ohľadom tenisu (milujem napredovať a rásť ako tréner). Kto ma pozná vie, že v tomto som dosť fanatik .
AKÝ SOM TRÉNER
Každý tréner prechádza rôznymi vývojovými cestami a nie je to ani u mňa inak. Snažím sa postupne profilovať na trénera, ktorý vie pracovať s každým typom tenistu a hlavne docieliť rozvoj jeho maximálneho potenciálu, alebo sa aspoň k nemu priblížiť. Tréner by nikdy nemal zaspať na vavrínoch a o to sa snažím i ja. Vzdelávanie je pre mňa hlavná priorita. A aký som tréner? To by asi o mne mali povedať iní. Jedine čo môžem povedať ja, že mám rád, keď sa do tenisu vkladá srdce a o to isté sa snažím ja ako tréner. Byť inšpiráciou pre mojich zverencov.
Michal

Michal
Ako ho vidí Edmund?
Michal náš bratislavský šéftréner je mega obľúbený u detí aj rodičov. Skvelý človek. Pracovitý a dôsledný. Občas Monk našej akadémie. Je za ním 12 rokov skúseností a skvelej práce.
Čo nám o sebe prezradil Michal?
Motto: „Ak chcete postaviť loď, neposielajte ľudí do lesa po drevo a neprideľujte im úlohy, ale ich naučte túžiť po nekonečných morských šíravách.“
Trénerské motto: “Víťazstvo nie je všetko – ale úsilie o neho je.“
MÔJ PRÍBEH
Moje tenisové začiatky siahajú do doby, keď som mal 6 či 7 rokov. Vtedy som absolvoval tenisovú prípravku a následne som bol vybraný z pomedzi viacero detí, aby som sa stal členom tenisového klubu v BB. A tak sa začal kolotoč tréningov, turnajov a súťaží družstiev. V klube bol super kolektív chalanov a o to viac ma trénovanie tenisu bavilo. Okrem tréningov sme chodili hrávať aj vo voľnom čase na stenu alebo na kurty. Po čase sa objavili aj prvé úspechy – víťazstvá celoštátnych turnajov vo dvojhre, ale aj vo štvorhre. Tento „kolotoč“ pokračoval zhruba 14 rokov. Potom som si dal od tenisu (aspoň teda súťažného) na chvíľu oddych. Dlho mi to ale bez pravidelného tenisu nevydržalo a po čase som to chcel skúsiť ako tréner. Podarilo sa. Na cca 10 rokov (super 10 rokov) som „zakotvil“ v našej BB tenisovej akadémii. Momentálne balím veci a idem pokračovať v trénovaní do BA. Dúfam a verím, že to bude minimálne rovnako super, ako bolo v BB
AKÝ SOM V SÚKROMÍ
V súkromí, resp. vo voľnom čase siahnem hlavne po dobrej knihe (keď je čas zhltnem aj 2 za týždeň), vypočujem si hudbu, pozriem film/seriál a tiež zahrám hru na Playstation. Ak je čas, tak veľmi rád vybehnem na turistiku (doposiaľ určite naj bol výstup na Gerlach). A v neposlednom rade veľmi rád povegetujem na mojej záhradnej chatke.
AKÝ SOM TRÉNER
Je ťažké ohodnotiť sa ako tréner, to by mali skôr hráči. Ale ak už, tak určite som tréner prísny, ale na strane druhej tréner spravodlivý. Čiže ak sa hráč snaží a rešpektuje pravidlá, tak je všetko v poriadku. Okrem trénovania tenisu ako takého sa snažím hráčom vštepovať aj samostatnosť a zodpovednosť. Tiež sa snažím, aby mali hráči z tenisu radosť, aby ho nebrali len ako niečo, čo si musia dvakrát do týždňa „odbiť“ a je to. A v neposlednom rade chcem, aby na sebe pracovali aj samostatne a nie len na tréningoch, pretože ak chcú byť v niečom dobrý (nejde len o tenis), tak musia pre to niečo spraviť aj sami od seba. Čiže okrem tréningov napr. chodiť hrávať s kamošmi na kurty, na stenu, chodievať behať…
Alex

Alex
Ako vidí Alexa Edmund?
Alex. Tichá voda brehy myje. Na kurte to vedel poriadne roztočiť. Veď bol od žiackych kategórií jeden z najlepších slovenských hráčov. Postrach súperov. Bude nám vedieť poradiť v detailoch techniky a taktiky a obohatí naše know-how. Chce robiť s deťmi,to sa v dnešnej dobe cení, chce na sebe pracovať tak, ako na sebe pracoval ako hráč. Rozširuje si vzdelanie na FTVŠ. Alex, zatiaľ máš málo skúseností, ale tie najlepšie predpoklady, ktoré môžeš naplniť. Pomôzeme ti v tom. Bojuj!
Čo nám o sebe prezradil Alex?
Motto 1: „If you never try, you will never know“
Trénerské motto: „Šport neutvára charakter, ale odkrýva ho“
MÔJ PRÍBEH
Narodil som sa v meste blízko Prievidze a to v Handlovej. Bývam v Prievidzi, kde som sa od malička začal venovať tenisu a to konkrétne v TK Baník Prievidza. Tenis som prvýkrát vyskúšal, keď som mal 4 roky. Na moje začiatky si už moc nespomeniem, ale spomínam si na to ako som chcel byť vždy športovec. Neviem akoby som to opísal, ale hneď od malička som vedel, že sa chcem živiť športom aj keď nie ako profesionálny hráč, tak ako tréner. Väčšinu detstva som trávil na tenisových dvorcoch. V tenise som zažil dobré ale aj zlé časy, toto všetci športovci poznáme. Turnaje som začal hrávať približne keď mi bolo 8 rokov. Prešiel som si detským Davis Cupom, väčšinu turnajov vo všetkých kategóriách na Slovensku som tiež absolvoval . Neskôr som začal hrávať aj turnaje ETA, ITF, ITF Futures a zahral som si aj na turnaji kategórie ATP Chalenger. Dostal som šancu hrávať aj tenisové ligy v zahraničí (Nemecko, Francúzsko), za túto príležitosť som bol vďačný. Dalo mi to fakt veľa v ďalšom rozvoji. Rozhodol som sa už ísť inou cestou, nie ako hráč ale ako tréner. Momentálne študujem na Univerzite Komenského v BA, FTVŠ, športový manažment.
AKÝ SOM V SÚKROMÍ
Môj súkromný život je úplne bežný, ak som neni v škole alebo na tenise, snažím sa tráviť svoj čas s blízkymi a priateľmi. Vo voľných chvíľkach si rád zahrám aj iné športy ako napr. futbal, volejbal. V zime najviac obľubujem snowboarding, ale nepoviem nie ani turistike. Vždy ma bavil šport a v mojom voľnom čase sa k nemu neustále vraciam. Okrem toho si vždy nájdem čas aj na priateľov a rodinu.
AKÝ SOM TRÉNER
Moje prvé skúsenosti s trénovaním boli v 17 rokoch a to v Tenisovej Akadémii Martina Ryšavého v Prievidzi. V tej dobe to bol pre mňa veľký skok lebo som z pozície hráča zrazu začal trénovať ja hráčov. Zo začiatku to nebolo pre mňa ľahké, ale postupom času som si na to tak zvykol, že som obmedzil moju aktívnu kariéru a začal som viac s coachingom. Neskôr som začal trénovať v LTC – lieskovský tenisový klub, kde som strávil ako tréner zimnú sezónu. Aj keď viem, že som mladý tréner moje skúsenosti (aj keď ich nie je ani zďaleka toľko, ako majú iní hráči) by som chcel posunúť ďalej. Snažím sa byť inšpiráciou pre budúcich hráčov. Tréningy sa snažím robiť kreatívne a zábavné. Dúfam, že spoločne vychováme talenty slovenského tenisu.
Miška

Miška
Ako vidí Mišku Edmund?
Naša Miška. Keď dáva človek do niečoho srdce tak je to vždy vidieť. Miška je takýto srdciar. Záleží jej na deťoch, záleží jej na každom tréningu. A nebojí sa práce (keď správca hundral, že má pokosiť burinu za kurtom, išla si požičat nožnice, že burinu vystrihá, aby sa nestrácali loptičky). Je mladá, útla a je to dievča, takže to má ťažšie, ale odo mňa má 100%. Kľudne by som jej zveril trénovať aj vlastné deti.
Čo nám o sebe prezradila Miška?
Motto: „Cesta dlhá tisíc míľ začína jedným krokom.“
Trénerské motto: „Ak si so sebou spokojný, niečo robíš zle.“
MÔJ PRÍBEH
Narodila som sa v Bratislave a častokrát som vďačná, že som sa v tomto „veľkomeste“ ocitla. Už od malička som milovala rôzne športové atrakcie a všade som chcela byť najlepšia. Tenis ma sprevádzal celou základnou školou – od jej začiatku, až po posledný ročník. Ako malá tenistka som sa vždy cítila výnimočne, pretože som bola jediná ľaváčka v skupine. Počas štúdia na gymnáziu Jána Papánka som sa skúšala zapájať do rôznych aktivít, pretože som sa vždy rada učila novým veciam. Niekde vnútri som však cítila, že tenis je skutočne šport, ktorý ma napĺňa šťastím. Keďže si rada rozširujem obzor, začala som študovať v Trnave na Fakulte masmediálnej komunikácie.
AKÝ SOM V SÚKROMÍ
Častejšie ma nájdete niekde vonku, než doma. Najradšej sa hýbem alebo chodím na (či už menšie, alebo väčšie) výlety s priateľmi. Pokiaľ sa však nastavím do pokojného režimu, rada si prečítam dobrú knihu, pozriem seriál alebo experimentujem v kuchyni. Okrem tenisu mám veľmi rada plávanie. Voda je môj obľúbený živel a pri plávaní dokážem najlepšie vyfiltrovať zlé myšlienky. Leto je čas, ktorý mám najviac v láske a presne v tomto období vôbec neoddychujem doma. Zimou trochu opovrhujem, no vždy si rada nájdem čas na snowboard, pretože lyže sú pre mňa trochu mainstream.
AKÝ SOM TRÉNER
Jeden múdry človek raz povedal: Učíš sa celý život. To platí aj pri mojich tréningoch. Rada deti učím nové veci a tenisové techniky, avšak každý deň si od nich aj ja odnesiem novú skúsenosť a vedomosť. Som ešte mladá, no už teraz vidím že som si našla prácu, ktorá je zároveň spojením mojich záľub. Vždy sa snažím byť trpezlivá a ukazovať deťom jednu vec tak dlho, až kým jej neporozumejú. Rada sa pýtam na ich záujmy a som otvorená každým kreatívnym nápadom. Poriadok a disciplína na tréningoch musí byť, inak by sa malí tenisti nikam neposunuli. Pri trénovaní ich rada motivujem a ukazujem na ich vlastných úspechoch, že sa všetko dá. Dbám hlavne na tom, aby makali, aby sa sústredili a aby v sebe objavili tenistu, ktorý sa nebude riadiť myšlienkou, že to nejde.
Martin

Martin
Ako ho vidí Edmund?
Martin bol náš bývalí hráč, trénoval ho tréner MATÚŠ, takže mal vynikajúceho učiteľa. Keď som ho oslovil, zaujalo ho to, ale mal pred touto prácou veľký rešpekt. A to je dobre, tréner musím mať pokoru a rešpekt. Trénovať dobre je náročné. Maťo sa zodpovedne zaškoľoval, chodil aj hrávať, aby oprášil techniku úderov, keďže pár rokov tenis nehral. Rozširuje si pedagogické vzdelanie, na tréningy sa pripravuje a hlavne vie komunikovať s deťmi. Majú ho radi a napredujú. Na tréningu má poriadok, funguje mu to. Mám z neho veľkú radosť. Mladú krv sme už v akadémii potrebovali. Keď bol Maťo náš hráč, bol neriadená strela, divoch nad divochov. Teraz vyžaruje pohodu, kľud a rovnováhu. Vie to preniesť aj na deti.
Ako sa vidí Martin?
Motto 1: „Silným ťa nerobia len svaly, ale aj MYSEĽ.“
Motto 2: „Pracuj tvrdo v tichosti. Tvoj úspech bude kričať za teba.“
Trénerské motto: „Keď nemôžeš, pridaj.“
MÔJ PRÍBEH
Už od mala som sa zaujímal hlavne o dve veci: o šport a o hudbu. Nikdy som sa však ani pri jednej z týchto vecí nevedel sústrediť na jednu konkrétnu a poriadne. Tak ako väčšina malých chlapcov, aj ja som začal futbalom. Pri ňom som ale dlho nevydržal a dal som sa na basketbal, popri ktorom som sa začal učiť hrať na gitare. Pri basketbale som však tiež nevydržal a tak som sa dal na florbal. Chodil som ešte na pingpong a bedminton, ale ani pri jednom som neostal. Tak isto to bolo aj s hudbou. Chodil som na husle a klavír, no ani tam ma to nebavilo. Neskôr som sa rozhodol pre tenis a našiel som v ňom záľubu, akú som v inom športe nenašiel. Bolo to najmä športom, avšak k dobrej atmosfére istotne prispel aj silný a priateľský kolektív hráčov a trénerov, ktorý som nikde inde (v žiadnom športe) predtým nenašiel. Keď som išiel na strednú školu, všetko sa skomplikovalo a začal som mať stále menej a menej času na tenis. Neskôr som pochopil, že sa športom živiť nebudem, a tak som sa opäť začal viac zaujímať o hudbu. Vrátil som sa ku gitare, pretože tá ma ešte aj dnes baví najviac. V súčasnosti študujem učiteľstvo hudobného umenia a školské hudobné súbory na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.
AKÝ SOM V SÚKROMÍ
Ako človek som komunikatívny, spoločenský, extrovertný, ukecaný. Voľný čas rád trávim s kamarátmi pri hrách či športoch alebo so spolužiakmi rád muzicírujem a vystrájam s nástrojmi. Rád sa učím a zdokonaľujem v hraní na hudobných nástrojoch ako napríklad gitara, basgitara, klavír a bicie nástroje. Aj teraz rád kopnem do futbalovej lopty, avšak venujem sa aj rôznym iným športom. Občas chodím na bicykel či na nejakú chatu do lesa. Niekedy rád len tak sedím pri pohári niečoho dobrého a vediem dlhé a zaujímavé konverzácie o vážnych témach. Často to potom vedie k nekonečnému rozprávaniu vtipov a dobrých príhod. Jednou z mojich obľúbených činností je aj sledovaniu športu v televízii, no pred pozeraním preferujem hranie. Nikdy som nebol a možno ani nebudem pre to zanietený tak ako iní. Radšej si idem zahrať. Sem-tam si pozriem nejaký seriál alebo sa zahrám na počítači, aby som sa veľmi nezničil .
AKÝ SOM TRÉNER
Ako som spomínal, chodil som na rôzne športy, no ani na jednom som dlho nevydržal a dalo by sa povedať, že to bolo hlavne kvôli trénerovi alebo kolektívu. Nevadilo mi, keď bol tréner prísny a zvýšil hlas, keď mi to išlo pomalšie. Prekážalo mi zosmiešňovanie, potupovanie a urážanie. Nie, teraz nemyslím mňa, ale aj iných. Vždy mi to vadilo. To sa potom prejavovalo aj v kolektíve. Áno, chcem, aby každý makal, no nie aby sa cítil zle. Aby zabral, ale nemusel si z tréningu odnášať nechuť. Práve naopak. Chcem, aby ťa bavilo to, čo robíš. A ak si si vybral tenis, spravím pre to všetko. Je jedno, či to ide niekomu rýchlejšie alebo pomalšie. Chcem sa každému venovať rovnako a prajem si, aby som naučil každého hrať rovnako dobre. Dôležitá je pre mňa snaha, vnútorná motivácia a príprava. Každá náprava, či už pohybu alebo techniky, je dôležitá. Od detí vyžadujem snaživosť, vytrvalosť a hlavne sústredenosť. Chcem si s nimi vybudovať dobrý vzťah, aby na tréningy chodili rady a aby sa tu cítili dobre, pretože pre mňa je práve toto to najdôležitejšie.
Hanka

Hanka
Ako vidí Hanku Edmund?
Hanka, čerstvá Bc. na FTVŠ má dar vidieť podstatné veci v technike, má trénerské oko. Na kurte má poriadok a systém. Je útla, takže nevypadá, ale je s nami od začiatku a má more skúseností. Vždy (aj bez vyzvania) rada poradí ostatným kolegom. Je dôsledný tréner zameraný na kvalitu. Očakávam od nej, že vychová víťazov celoštátnych turnajov a že si dokáže udržať hráčov aj 10 rokov.
Čo nám o sebe prezradila Hanka?
Motto: „Dobré vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“ – Antoine de Saint-Exupéry, Malý princ
Trénerské motto: „There´s no way around hard work. Embrace it.“ – Roger Federer
Vzdelanie: licencovaný tenisový tréner STZ 1. stupňa ,študent Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu
MÔJ PRÍBEH
Som z malého mesta, kde sa každý s každým pozná – Prievidza. Základnú školu som navštevovala priamo na našom sídlisku, čo mi zabezpečilo vstávanie 15 minút pred vyučovaním, takže spánku bolo dostatok ale za uši ma asi ťahali málo. Keďže som nechcela opustiť svojich kamarátov a tenisový klub, rozhodla som sa pre štúdium na Gymnáziu Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi a urobila som najlepšie ako som mohla. Momentálne študujem na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave výborný odbor, s ktorým sa môžem venovať tvoreniu športových aktivít, trénerstvu, výžive a zdravému životnému štýlu pre všetky vekové kategórie.
AKÁ SOM V SÚKROMÍ
Pokiaľ sa v danej chvíli nevenujem športu, okamžite siahnem po knihe. Poličky sa mi doma už prehýbajú a môj obľúbený žáner je svetová a klasická literatúra, zo spisovateľov musím spomenúť Harukiho Murakamiho. Najviac sa však charakterizujem ako športový živel, ktorý nemá problém si zahrať žiadnu športovú hru, či už ide o florbal, basketbal, volejbal, hokej, futbal alebo stolný tenis. V zime sa jedná najmä o lyžovanie, ktoré je moja druhá láska a rada sa naň pozerám aj v televízii. V lete mám najradšej hudobné festivaly a dovolenky pri mori. Samozrejme, že moja najväčšia srdcovka je tenis, ktorý som začala hrávať v siedmych rokoch v TK Baník Prievidza, neskôr som pôsobila v Tenisovej akadémií Martina Ryšavého.
AKÁ SOM TRÉNERKA
V prvom rade mladá. K tejto práci som sa prvýkrát dostala v 15 rokoch v Tenisovej akadémii Martina Ryšavého (kde som trénovala) ako pomocná trénerka, o dva roky neskôr už ako samostatná trénerka v akadémii. Každú trénerskú príležitosť si veľmi vážim a snažím sa ju patrične využiť. Mám veľmi rada deti, považujem ich za studňu inšpirácie a kreatívnych nápadov, rada ich počúvam a rozprávam sa s nimi ale samozrejme sa tréning nemôže premeniť na debatný krúžok. Dbám na to, aby sa deti na tréningu spotili, zabavili ale hlavne naučili správnu techniku a osvojili si lásku k športu a budovali svoje fyzické a psychické ja. Trénerstvo sa pretavilo z môjho hobby do práce, ktorou dúfam pomôžem deťom a hráčom plniť si svoje tenisové sny.
Lenka

Lenka
Ako ju vidí Edmund?
Lenka je moja srdcovka. Tak si to predstavujem, vychovať vynikajúceho hráča, ktorý sa potom stane našim trénerom. Prišla k nám ako malé dievčatko s veľkými očami a ešte väčším talentom a chuťou odpaľovať loptičky. Stala sa z nej vynikajúca hráčka, vyhrávala celoštátne turnaje. Ostala sama sebou, pracovitá, skromná, dôsledná, múdra. Celý čas ju trénoval tréner Peťo, takže pozná našu akadémiu, metódy, prístup z toho správneho úhla. Študovala pedagogiku a teraz pedagogiku-psychológiu. V trénovaní sa našla a stala z nej skvelá trénerka, ktorú deti milujú. Jej deti napredujú a majú výbornú techniku. Lenka vieme, že máš rada deti, ale s tou materskou sa neponáhľaj, potrebujeme ťa.
Ako sa vidí Lenka?
Motto 1: „Smiech je slnko, ktoré odnáša zimu z ľudskej tváre.“ – Victor Hugo
Trénerské motto: „Najsilnejší ľudia nie sú tí, ktorí vždy vyhrávajú, ale tí, ktorí sa nikdy nevzdávajú, keď prehrávajú.“
MÔJ PRÍBEH
Ako sa hovorí u nás v Banskej Bystrici: „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.“ Toto je presne aj môj prípad. Celý život žijem v tomto krásnom meste, na ktoré nedám dopustiť. Odmalička som milovala športy, ku ktorým ma doviedli moji rodičia, ako napr. lyžovanie, plávanie, korčuľovanie,… No jedného dňa, prišli k nám na základnú školu tréneri tenisu. V tom momente sa vo mne niečo zlomilo a ja som vedela, že tento šport je ten, ktorý chcem robiť. Dlho mi trvalo, kým som svojich rodičov „uprosíkala“, aby ma na tenis prihlásili. Vtedy mi ocino povedal: „Prihlásim ťa jedine vtedy, keď mi sľúbiš, že nebudeš vymýšľať, že sa ti nebude chcieť ísť na tréning a na tréningoch budeš aj krv potiť.“ A ja ako malé 6-ročné dieťa s veľkými očakávaniami, som jednoznačne súhlasila. Potom nabehli do môjho života tenisové tréningy, turnaje, družstvá, skvelí tréneri, noví kamaráti z rôznych kútov Slovenska, prvé úspechy, prehry. V našej akadémií trénujem od svojich 6-tich rokov, kde počas turnajov som spoznala množstvo nových ľudí, rivalov a samozrejme aj priateľov, na ktorých som sa vždy veľmi tešila na turnajoch, pretože to bola príležitosť ako sa s nimi stretnúť. Tieto priateľstvá, ktoré som získala vďaka tenisu, mi ostali do dnes a ani si neviem predstaviť, že by to bolo inak. Takto som k tenisu dotiahla celú našu rodinu a hlavne moju mladšiu sestru Danielu, s ktorou sme spoločne precestovali pól Slovenska len kvôli turnajom a Dada momentálne študuje na univerzite v Missouri práve vďaka tenisovému štipendiu.
Aj keď stále mám rada tenis, kvôli zdravotným problémom, ktoré sa na mňa lepili, som musela prestať s turnajmi a čoraz viac ma to ťahalo k pedagogike a deťom. Preto som šla študovať na strednú Pedagogickú a sociálnu akadémiu v Turčianskych Tepliciach a momentálne študujem na Univerzite Mateja Bela, kde som si vybrala odbor učiteľstvo pedagogiky a psychológie.
AKÁ SOM V SÚKROMÍ
Keby ste sa túto otázku opýtali, hocikoho z mojej rodiny či priateľov, povedali by vám, že som čistý sangvinik a extrovert. To znamená, že svoj voľní čas trávim vždy s niekým, či už sú to členovia mojej rodiny, priatelia alebo s priateľom. Som veselá, ukecaná a dokonca podľa mojej sestry niekedy šialená. Nevydržím dlho doma, lebo vždy niekde lietam. Či už som s deťmi na táboroch, v školách v prírode, s kamarátmi na akciách, diskotékach,…. Najradšej trávim čas s ľuďmi, s ktorými mi úsmev nehasne z tváre a strácam pojem o čase. Zastavím sa jedine vtedy, keď si chcem prečítať nejakú novú fajnovú knihu, ktorá sa mi z nejakej príčiny (neviem naozaj z akej) zas ocitla v mojej knižnici.
AKÁ SOM TRÉNERKA
Odkedy hrám tenis, stretla som sa s mnohými trénermi, od ktorých sa dá/dalo odpozorovať a zobrať si so sebou niečo pozitívne a naopak vyvarovať sa tomu negatívnemu. Do svojich tréningov dávam zo seba to najlepšie a snažím sa aby to malí tenisti vnímali rovnako. K deťom pristupujem jednotlivo, pretože nik nie je rovnaký. Taktiež som k nim otvorená, spravodlivá, úprimná a hlavne sama sebou. Keď vidím, že tenis deti baví a že radi so mnou trénujú, je to jeden neopísateľný pocit. Na tréningoch som taká, ako si situácia vyžaduje. Viem sa s deťmi zasmiať, zavtipkovať ale viem byť aj prísna. Nejedenkrát mi tréner z vedľajšieho kurtu kričal: „Lenka, veď nebuď taká prísna na tie deti.“ Sama sa za prísnu nepovažujem, ale v niektorých prípadoch si to situácia vyžaduje.
Martin

Martin
Ako ho vidí Edmund?
Maťo bol tiež náš hráč. Trénovať začal v našej Bratislavskej akadémii, neskôr, keď zmenil právnickú fakultu v BA za bystrickú, presunul sa sem. Je to inteligentný chlapec, športovec telom aj duchom. Má rád deti, vie s nimi komunikovať. Je ochotný zaskočiť za kolegov keď treba. Je to v srdci divoký chlapík, ale jeho priateľka ho dokázala skrotiť. Raz bude možno generálny prokurátor, ale zdá sa mi, že sa našiel aj v trénovaní, tak dúfam, že vydrží čo najdlhšie.
Ako sa vidí Martin?
Rok narodenia: 1999
Znamenie: Ryba
Mesto: Banská Bystrica
Motto 1: „Ak chceš mať dobrý život, nesmieš sa starať o minulosť.“
Trénerské motto: „Všetko čo môžem povedať mladým hráčom je-užite si každý deň. Treba si užiť každý moment. Kariéra sa skončí veľmi rýchlo. “
MÔJ PRÍBEH
Pochádzam z Banskej Bystrici. Kde som už odmalička navštevoval rôzne športy. K tenisu som sa dostal trochu neskôr, ak sa dobre pamätám mal som 9rokov. Bolo to práve v Tenisovej akadémii Edmund Pavlík, kde som spoznal počas svojho trénovania väčšinu tejto partie a tenis sa mi hneď zapáčil. Postupne som začal navštevovať turnaje a súťaže družstiev, kde sme chodili so super partiou. Tenis mi dal veľa no na pár rokov som si od neho oddýchol až kým som neprišiel do Bratislavy na vysokú školu. Práve tu sa otvárala nová akadémia a dostal som v nej príležitosť trénovať. No po roku života v Bratislave som zistil, že moje rodné mesto mi chýba natoľko, že som sa rozhodol vrátiť naspäť a dostal som príležitosť trénovať aj Bystrickej akadémii. Momentálne popri trénovaní navštevujem Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bela.
AKÝ SOM V SÚKROMÍ
Začal by som asi tak, že moje súkromie je moje a preto o ňom až toľko nevravím . Určite však rád trávim čas v prvom rade s ľuďmi, ktorí sú mi najbližší, či už je to rodina alebo kamaráti. Taktiež svoj čas venujem aj škole, čo by som v minulosti nikdy nepovedal, ale časom si človek uvedomí skutočné priority. Svoj voľný čas si snažím vyplniť v prvom rade produktívne. Som skôr nočný “vták“, tým pádom nikdy nepohrdnem nočnými zážitkami, výletmi, diskotékami. Pokiaľ sa nájde fakt dobrý film vydržím si ho pozrieť vždy aspoň do polovice.
AKÝ SOM TRÉNER
Ako tréner si myslím som sa našiel viac ako hráč. Tenis ma vždy bavil a keď som ešte sám trénoval snažil som sa už vtedy pozorovať mnoho svetových hráčov, či trénerov. Ako hráč som sa naučil, že tenis musí hlavne baviť a aby tenis bavil k tomu musí byť aj dobrá technika, vtedy to ide samo . Preto beriem každého hráča individuálne, lebo každý hráč je jedinečný. S každým hráčom sa snažím vždy, čo najlepšie spoznať aby som ho poznal nie len ja, ale aj on mňa. Vždy sa snažím aj ako tréner napredovať a podať, čo najlepší výkon k čomu mi napomáha aj odkukanie od mojich starších a skúsenejších kolegov. Mojou najväčšou slabosťou je detský pohľad, pri ktorom občas zabudnem na prísnosť aj v okolnostiach, ktoré si to vyžadujú a na 5minút sa stávam ich rovesníkom.
Kika

Kika
Ako ju vidí Edmund?
Kika tak veľmi chcela u nás trénovať, že mi písala dovtedy, kým som sa s ňou nestretol a nevzal ju. A urobil som veľmi dobre. Prináša k nám ďaleké Francúzsko, kde vyrastala, trénovala v TENISOVOM CENTRE (obdoba nášho NTC) a reprezentovala Francúzsko v tenise. Bola teda top hráčka, obohatí hráčov a našu akadémiu Francúzskou metodikou, prístupom a spôsobmi. Hrala aj za univerzitu v Kalifornii, znovu skúsenosti, ktoré nás môžu posunúť. Pre deti je to niečo, čo len tak nezažijú, trénovať s niekým, kto vyrastal v inej krajine, videl tenisovú metodiku v dvoch TOP tenisových krajinách sveta a hral tenis na TOP úrovni. V BB je s priateľom, ktorý má našliapnuté do KHL, tak tu s nami bude možno iba rok (dúfajme že aspoň dva). Tak nasávajme a užívajme si, že ju tu máme.
Ako sa vidí Kristína?
Rok narodenia: 2000
Znamenie: Baran
Mesto: Bratislava
Motto 1: „Život je taký aký si ho spravíš.“
Trénerské motto: „Najsilnejší ľudia nie sú tí, ktorí vždy vyhrávajú, ale tí, ktorí sa nikdy nevzdávajú, keď prehrávajú.“
MÔJ PRÍBEH
Pochádzam zo športovej rodiny takže k športu som mala cely život blízko. Vďaka tatinovi ktorý bol profesionálny hádzanár som mohla za mojich 20 rokov žiť v Maďarsku, Švajčiarsku, Nemecku, Slovinsku a vo Francúzku. Vo Francúzku som začala s tenisom keď som mala 9 rokov, čo je na dnešnú dobu dosť neskoro. Hneď po dvoch rokoch tenisu si má začala všímať Francúzka tenisová federácia. Začali má pozívať na tréningy a sústredenia do národných francúzskych centier. Bola to drina. Už od 11 rokoch som začala mat 4h tréningy každý deň a turnaje skoro každý týždeň alebo každé dva týždne. V Tom istom veku mi prišla pozvánka od francúzskej federácie do jedných z národných centier najlepších talentov vo Francúzku. Jediná podmienka bola prijať Francúzke občianstvo, aby som na medzinárodných turnajoch reprezentovala Francúzko a nie Slovensko. Z veľkou radosťou som tuto možnosť prijala. Čo znamená že už v jedenástich som odišla z domu a bývala sama na internáte aby som mohla na plno trénovať. Kde bol taktiež so mnou Hugo Gaston ktorý uhral tento rok skvelý Roland Garros kde porazil najlepších hráčov sveta ako je Stan Wawrinka. Potom prišli medzinárodné turnaje. Precestovala som celu Európu, Afriku a Ameriku. Na majstrovstvách Francúzka som uhrala semifinále v starších žiačkach a to ešte zo zlomením zápästím ktorý mi neumožnil ísť na majstrovstvá Európy do Moskvy hneď na to. Dostávala som pozvánky na najlepšie juniorské turnaje. Porazila som 120 hračku na celom svete v juniorkách. A u dospelákoch som porazila bývalú 300 hračku na svete. Taktiež som mala možnosť si zatrénovať z bývalou svetovou jednotkou Caroline Wozniacki a Grigorom Dimitrom počas tréningového sústredenia v Monaku. Tréningov som mala viac a viac až 6/8 hodín denne a Francúzka federácia mi udelila svojho vlastného trénera. Celu juniorku som patrila medzi 10 najlepšie juniorky vo Francúzku čo mi umožnilo dostať plne štipendium v prvej lige na americkej univerzite v Kalifornii kde som strávila dva a pól roka. Čo je obrovská šanca keďže jeden rok štúdia tam stojí 50 000 dolárov. Preto sa tenis oplatí hrať na úrovni aj keď človek nechce byt profesionál lebo to môže otvoriť veľa dverí ako napríklad mne sa otvorili tieto v akadémii. Čo sa týka štúdia, škôlku mám spravenú v Švajčiarku, základnú školu v Nemecku, Slovinsku a na Slovensku, strednú školu z maturitou vo Francúzku a vysokú školu v Amerike na ktorej ešte stále študujem International Business a Management vo forme online. Da sa povedať že som dosť rozlietaná po svete.
AKÁ SOM V SÚKROMÍ
V súkromí som človek ktorému sa da veriť a ktorý da vždy do všetkého 100% keďže som perfekcionista ale taktiež som veľmi tvrdohlavá… čo sa da čakať keď mám aj priezvisko aj znamenie baran haha. Veľmi mi záleží na svojich blízkych, myslím že zdravie a rodina je to najdôležitejšie čo mame. Tým že moji rodičia z malým bratom zostali žiť vo Francúzku a že ja žijem teraz na Slovensku, čas s nimi mi je ešte vzácnejší. Voľný čas trávim hlavne s priateľom s ktorým som sa presťahovala do Banskej Bystrici aby mohol hrať tuto sezónu hokej za Banskú Bystricu. To má vlastne doviedlo do akadémie. Radi trávime svoj voľný čas zo spoznávaním Banskej Bystrice a okolia. Veľmi sa nám tu páči a snažíme sa tu chodiť do prírody hneď jak nám to čas dovolí. Taktiež rada chodím ku nám na chatu do Bojníc kde sa da dobre relaxovať v lese alebo v kúpeľoch. Cely môj život sa vlastne krúti okolo blízkych, cestovania a športu.
AKÁ SOM TRÉNERKA
Za tých 11 rokov čo som sa mohla stretnúť s trénermi zo všetkých kútov sveta si myslím že som si mohla odpozorovať viac než dosť. Ako hračka ktorá sa stretla zo všetkými typmi trénermi, či mladými či starými alebo či ženami alebo mužmi, viem skonštatovať čo sa mi páčilo a čo nie. Myslím si že pri deťoch to najdôležitejšie je aby ich ten šport bavil. Pamätám si jak mi jeden tréner vždy zdôrazňoval že kvalita je o 80% dôležitejšia ako kvantita. Ak sa hráč investuje na 100% lebo ho to baví tak mu to da viac za hodinu ako nejakému hráčovi čo sa bude investovať na 50% a bude trénovať 3 hodiny. Preto si myslím že najdôležitejšia je komunikácia medzi trénerom a hracom. Tým pádom ako trénerka sa snažím komunikovať zo svojimi hráčmi a snažiť sa čo najviac vedieť čo ich baví, čo ich nebaví, atd… Ako som už hovorila predtým, som perfectionista, a preto sa snažím robiť také tréningy aby to tie deti bavilo ale aby aj napredoval.
Rajko

Rajko
Ako vidí Rajka Edmund?
Niekedy sa v našej akadémii stane zázrak (raz za 10 rokov). Príde niekto, kdo nehral tenis súťažne a iba sa u nás nejako ocitne. A nájde v sebe taký talent, že je jasné, že sa pre takéto niečo narodil. Jeho tréningy majú tempo, vtiahnu deti do deja tak, že strácajú pojem o čase. K tomu vynikajúce nápady cvičení, permanentné povzbudovanie a komunikácia s hráčmi. Jeho tréningy plánujem natočiť a púšťať na školeniach trénerov ako vzor. Rajko držím ti palce, aby si dokázal naplniť génia, ktorého si v sebe prebudil!
Čo nám o sebe prezradil Rajko?
Motto 1: „Budúcnosť závisí od toho, čo robíš dnes.“ – Mahátma Gándhí
Motto 2: „S kým si, taký si.“
Trénerské motto: „Kto chce, hľadá spôsob. Kto nechce, hľadá dôvod.“
MÔJ PRÍBEH
Môj príbeh začína v malebnej dedinke neďaleko Trnavy. Názov dedinky nájdeme aj v pesničke od fenomenálneho Karola Duchoňa – Krásne dievča z Budmeríc. Keďže v dedine nemáme žiadny tenisový kurt, celé moje detstvo bolo spojené s rôznymi športami. Začínal som ako väčšina mladých chlapcov – futbalom, kde som sa dostal aj do výberu SR do 15 rokov. V mojom detstve som sa aj popri futbale venoval rôznym športom, ako napríklad hokejbal, florbal, športová streľba, streľba zo vzduchovky. Po základnej škole som zistil, že športom ako takým sa, pravdepodobne, živiť nebudem, tak som išiel študovať do Trnavy odbor Telekomunikácie. V tomto období som sa prvý krát stretol s raketovými športami a to konkrétne bedminton a v neposlednom rade tenis, ktoré ma aktívne držia doteraz, a ešte aj frisbee (lietajúci tanier), ktorý som trénoval niekoľko rokov počas vysokej školy. Momentálne študujem v Bratislave posledný ročník na Fakulte elektrotechniky a informatiky, odbor telekomunikácie.
AKÝ SOM V SÚKROMÍ
Ak môj čas nie je práve zahltený povinnosťami alebo školou, tak sa ho snažím dávať ľuďom okolo seba. Tými sú rodina, priatelia, priateľka. Vždy som bol veľmi spoločenský, ukecaný, extrovertný a vždy som rád s ľuďmi. Pre mňa nie je nič viac, ako si s rodinou alebo s priateľmi sadnúť k jednému stolu a rozprávať sa o vážnych, aj nevážnych veciach, alebo si celý večer len vtipy rozprávať. Popri všetkom nemôže chýbať pohyb. Aktívne vo voľnom čase hrám tenis, bedminton, stolný tenis (ping pong). Ďalej sa snažím stále vzdelávať v obore, ktorému sa venujem od strednej školy, a tým sú telekomunikácie, knihy, videá, pokusy. A ak je času dosť, vo voľnom čase si pozriem športové udalosti a vtedy sa neviem pohnúť od bedne. Alebo si zahrám sporadicky aj počítačové hry, preto sa viem s deťmi aj porozprávať o veciach, ktorým iní nerozumejú, len deti a ja! (haha)
AKÝ SOM TRÉNER
Keď som bol ja maličký, tak ako som spomínal, začínal som s futbalom. Tréner mi vtedy nedával nič zadarmo, aj keď som bol najmladší a najmenší zo skupiny. A to sa snažím vzbudiť aj v deťoch na tréningoch. Úspech vedieť trafiť loptičku alebo sa správne postaviť nepríde len tak, že lúsknem prstom a viem to, ale že sa to treba učiť a pracovať na tom. Niekomu to ide rýchlejšie, niekomu pomalšie ale každého jedného sa snažím rovnako naučiť. Som trpezlivý a viem, že výsledok nepríde zo dňa na deň a mňa teší, keď vidím, ako deti pomaly a isto napredujú. Tréningy sa snažím viesť v pomerne rýchlom a svižnom tempe (ak sa dá) s dôrazom na pohyb, keďže pohyb je veľmi dôležitý, či v živote alebo v tenise. Samozrejme, neodmysliteľnou súčasťou tréningov je nácvik techniky, kde sa snažím dbať aj na ten najmenší detail, lebo zlé návyky sa ťažko dajú odnaučiť. Svojím spôsobom som „tvrdý“ tréner, lebo od detí vždy vyžadujem na tréningu maximum, sústredenosť a snaživosť. S deťmi sa dokážem počas prestávok porozprávať o čomkoľvek a uvoľniť sa trošku, snažím sa s deťmi si vytvoriť také trénersko-detské kamarátstvo aby sa vždy tešili na tréning so mnou.
Pali

Pali
Ako vidí Paliho Edmund?
Pali je nemecká dôslednosť a precíznosť spojená z vyžarovaním pokoja Tibetského mnícha. Preto sa deti cítia na jeho tréningoch príjemne a všetko funguje ako má. Bonus je, že mu to myslí a je naňho spoľah.
Čo nám o sebe prezradil Pali?
Trénerské motto: „Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.“
MÔJ PRÍBEH
Môj život je spojený so športom od útleho detstva. Rodičia mi umožnili vyskúšať si mnoho športov, letných, aj zimných, raketových, aj loptových. To mi poskytlo veľmi dobrý všestranný základ pre neskoršie napredovanie. Súťažne som sa venoval stolnému tenisu a neskôr volejbalu a tenisu. Na strednej škole som sa rozhodol, že ďalej sa budem venovať už iba tenisu. A aj keď mi bolo chvíľu smutno za kamarátmi z volejbalu, túto voľbu som nikdy neoľutoval, pretože tenis mi priniesol mnoho dobrých zážitkov a nenahraditeľných skúseností. Každú voľnú chvíľu sa snažím tráviť aktívne, ale keď už nemám dosť síl na žiadnu aktivitu, tak si rád prečítam dobrú knihu.
AKÝ SOM TRÉNER
V deťoch sa snažím rozvíjať a upevňovať v prvom rade správne športové návyky a čo možno najvšestrannejšie športové základy. Tieto ciele chcem dosiahnuť najmä cvičeniami, ktoré zlepšujú ich rýchlosť, koordináciu a v neposlednom rade techniku. Z vlastnej skúsenosti viem, že čím je športovec všestrannejší, tým lepšie napreduje. Pri každom jednom cvičení sa snažím viesť deti v duchu fair play a vediem ich k tomu, aby sa rešpektovali.
Paťka

Paťka
Ako vidí Patríciu Edmund?
Patrícia je zodpovedná, talentovaná, inteligentná. Vie si vytvoriť vzťah s deťmi. Deti si ju hneď obľúbia a tešia sa na jej tréningy. Keď hráči vyrastú, bude im vedieť poradiť aj v oblasti taktiky, keďže bola špičková hráčka. Patrícia si síce mladá začínajúca trénerka, ale podstatná je vždy kvalita práce, ktorú tréner odvádza.
Čo nám o sebe prezradila Patrícia?
Motto: „Všetko, čo robíme, je iba kvapka v mori,
ale keby sme to nerobili, tá kvapka by tam nebola“
Trénerské motto: “Šport neutvára charakter, ale odkrýva ho.“
MÔJ PRÍBEH
Narodila som sa 3.3.2001 v Handlovej a odjakživa som bývala v Prievidzi. Tenis som začala hrať keď som mala 8 rokov a hneď som vedela, že je to to, čo ma baví a čo budem robiť ešte dlho. Turnaje som začala hrať keď som mala 9. Posledné roky som hrávala som 1. ligu žien. Tri roky som hrávala aj ligu za klub TC Bierstadt v Nemecku, kde som získala aj svoje prvé skúsenosti s trénovaním detí. Študovala som na gymnázium v Prievidzi a teraz ma čaká ekonomická univerzita v Bratislave.
AKÁ SOM V SÚKROMÍ
Som na 50 percent introvert a 50 percent extrovert. Rada sa stretávam s ľuďmi ale zároveň ocením, keď môžem mať čas len pre seba. Často čítam knihy a trénujem.
AKÁ SOM TRÉNERKA
Som rada keď sa na tréningu zabavíme, zasmejeme ale zároveň vyžadujem disciplínu, rešpekt a odhodlanie. Teší ma, keď mi dieťa po tréningu povie, že ho to bavilo a dobre si zatrénovalo..
Edmund

Edmund
Rok narodenia: 1977
Znamenie: Panna
Mesto: Pliešovce
Motto 1: Starý indián rozprával svojmu vnukovi o boji, ktorý prebieha vo vnútri každého človeka. Povedal mu, že taký boj sa dá prirovnať ku krutému súboju dvoch vlkov. Jeden z nich je zlý – je to závisť, žiarlivosť, smútok, sebectvo, nenávisť, hrubosť, seba ľútosť, domýšľavosť a ego. Ten druhý je dobrý – je to radosť, láska, pokoj, nádej, vyrovnanosť, skromnosť, láskavosť, empatia, štedrosť, vernosť, súcit a dôvera. Vnuk o všetkom premýšľal a po chvíľke sa pýta: „A ktorý z nich vyhrá?“ Starý indián mu odpovedá: „No predsa ten, ktorého kŕmiš!“ ……
Motto 2: „Najväčší úspech je moment, keď prekonáš sám seba, nie keď prekonáš ostatných!“
Trénerské motto: “Naše schopnosti neurčujú akými sme v skutočnosti…ale naše rozhodnutia áno.”
profesor Dumbledore (H.P.)
MÔJ PRÍBEH
Narodil som sa v dedinke Pliešovce. Hrával som futbal a takmer každý deň na ulici hokejbal, častokrát aj 8 hodín denne. V dedine sme mali asfaltové tenisové kurty, kamarát mal tenisovú raketu a jedného dňa našiel druhú, rozbitú v smetnom koši a tak som mohol začať hrať tenis. Mal som už 12 rokov. Hral som stále a s hocikým, s mladšími hráčmi, s dievčatami, s dôchodcami. Keď nebolo s kým tak som nahovoril kamarátov z ulice, aby mi hádzali loptu rukou a ja som ju odbíjal, alebo som len tak dlhé hodiny hral o stenu. V trinástich rokoch sa ma ujal môj prví tréner na Sliači, o rok neskôr vo Zvolene. V pätnástich som odišiel do Olomouca na športové gymnázium. Prvé dva roky som na turnajoch nevyhral ani jediný zápas, ale nevzdával som sa a v šestnástich som sa stal majstrom regiónu dorastu do 18 rokov.
Medzi ďalšie úspechy patrí 3. miesto na Majstrovstvách SR mužov vo dvojhre aj vo štvorhre a víťazstvo na viacerých celoštátnych turnajoch. Hrával som Ligu v ČR, 1. ligu a aj Extraligu na Slovensku. Keďže som začal s tenisom neskoro, snažil som sa dohnať tých najlepších, trénoval som aj 8 hodín denne. Zranenie ma zastavilo vo veku 18 rokov. Vďaka tenisu som prežil krásne detstvo. Ako 19. ročný som začal trénovať vo Zvolene dvoch rumunských juniorov a Karola Becka, vtedy 14. ročného reprezentanta SR. Neskôr popredného slovenského žiaka Martina Oršulu v Prievidzi. Pár mesiacov na to som súbežne, ešte ako teenager založil akadémiu v Banskej Bystrici. Cieľ bol začať robiť veci úplne inak ako bolo v tej dobe zvykom. Postupne pribúdali deti, tréneri, zbierali sme skúsenosti, postavili sme areál, kúpili halu. V roku 2017 akadémia oslávila 20 rokov existencie.
AKÝ SOM V SÚKROMÍ
V súkromí stále stískam svoje dve milované deti Edmíka a Larušku a svoju krásnu manželku Andrejku. Každý deň musím aspoň hodinu behať, alebo cvičiť. Behám maratóny, stále si robím poznámky do telefónu, čo urobím v práci inak, čo zlepšiť, čo vyskúšať. Rád čítam, alebo momentálne skôr počúvam audio knihy. Cez víkend si rád poobede pospím.
AKÝ SOM TRÉNER
Každý jeden hráč je pre mňa rovnako dôležitý. Snažím sa ho v rámci jeho možností a ambícií posunúť na najvyššiu možnú úroveň a zároveň sa snažím, aby bol na tenise a vďaka tenisu šťastný. Som premýšľavý tréner. Viem, že každý hráč je iný. Analyzujem a podľa toho individuálne určím čo, kedy, v akom období vývoja a akým spôsobom je pre daného hráča prínosom. Je milión možností kedy, čo a ako trénovať, úloha trénera je odhadnúť ktorú zručnosť v akom období je možné natrénovať najefektívnejšie, pretože každý vek a vývojová fáza hráča je špecifická. Staviam na tom čo hráči robia dobre a cez to rozvíjam to, čo im ide slabšie. Som dôsledný, dôsledný nácvik techniky ušetrí do budúcnosti hráčom mnoho času. Zároveň sa snažím, aby sa deti na tréningu aj zabavili a mali z neho radosť. Snažím sa mať s deťmi hlbší vzťah a chápať ich. Vtedy ľahšie zvládnu obdobia, keď sa im niektorý úder, cvičenie darí menej. Formujem hráčov tak, aby všetko to čo sa pri športe naučia využili aj v iných životných situáciách. /zvládanie stresu, zmysel pre pravidelnosť, zvládanie prekážok -bojovnosť, fair play, zdravé sebavedomie, zmysel pre detail, pracovitosť /.
Absolvované školenia
ABSOLVOVANÉ ŠKOLENIA TRÉNEROV AKADÉMIE v roku 2017
dátum |
Miesto |
organizátor, prednášajúci |
zameranie |
4.1.2017 |
B.Bystrica |
Mgr. Peter Bielik-mentálny coach a športový psychológ |
Na druhom stretnutí s mentálnym coachom a psychológom Petrom Bielikom/spolupracuje napr. s hokej.repre 20, VŠC Dukla, Richardom Pánikom, Vladimírom Weissom / sme sa zamerali na oblasť KOMUNIKÁCIE S HRÁČMI |
8.1.2017 |
UMB B.Bystrica |
UMB B.BystricaMatej Tóth,
|
Medzinárodná vedecká konferencia -kondičný tréning v roku 2016″Matej Tóth- Ako sa stravuje?
|
22.2.2017 |
Webinár |
Mgr. Václav Patráš-športový psychológ |
Kurz pre trénerov mládeže- 1. Časť /tréningový plán, motivácia detí, čomu sa vyhnúť/ |
29.2.2017 |
Webinár |
Mgr. Václav Patráš-športový psychológ |
Kurz pre trénerov mládeže- 2. Časť /demotivácia, zpetná väzba, odmeny/ |
8.3.2017 |
Webinár |
Mgr. Václav Patráš-športový psychológ |
Kurz pre trénerov mládeže- 3. Časť /sebavedomie, sebadôvera,zóna koontroly,požiadavky v rôznych situáciách/ |
15.3.2017 |
Webinár |
Mgr. Václav Patráš-športový psychológ |
Kurz pre trénerov mládeže- 4. Časť /koncentrácia/ |
22.3.2017 |
Webinár |
Mgr. Václav Patráš-športový psychológ |
Kurz pre trénerov mládeže- 5. Časť /nervozita a zvládanie chýb/ |
29.3.2017 |
Webinár |
Mgr. Václav Patráš-športový psychológ |
Kurz pre trénerov mládeže- 6. Časť /zvýšenie intenzity tréningu, pozornosť / |
5.4.2017 |
Webinár |
Mgr. Václav Patráš-športový psychológ |
Kurz pre trénerov mládeže- 7. Časť /práca s rodičmi/ |
12.4.2017 |
Webinár |
Mgr. Václav Patráš-športový psychológ |
Kurz pre trénerov mládeže- 8. Časť /ako pripraviť hráča na zápas, čo povedať po zápase/ |
28.10.2017 |
Nymburg-Česká republikaKonferencia |
Mgr. Jiří RosolMgr. Zuzana Pavelková ŠafářováMgr. Tomáš Kočíb>PhDr. Michal Vágner, PhD. |
Mgr. Jiří Rosol, “Cvičení a drily pro trénink percepce, koncentrace a rozhodování ve hře”Mgr. Zuzana Pavelková Šafářová“Tvorba nutričních plánů pro tenisty, vhodné a nevhodné potraviny, timing jídla”Mgr. Tomáš Kočíb“Pohybové učení v tenise – možnosti, časté mýty a chybyPhDr. Michal Vágner, PhD.Teoretická východiska a praktické příklady pohybu po dvorci v zápase s ohledem na časovou tíseň” |
19.11.2017 |
Bratislava NTC |
Dr.Martin Baroch-medzinárdný školiteľ a metodik |
Technika úderov 3. generácie-celodenný seminár |
25.11.2017 |
Praha, Česká republika, trénerský seminár |
Luis Cayer, špičkový kanadský trenér, který dvanáct let vedl tamní daviscupový tým. Přivedl 6 hráčů na pozici světových jedniček ve čtyřhře. Taktéž koučoval tým Velké Británie v čele s Andym Murrayem při jeho vítězství v Davis Cupu 2015. |
Technika-práca trupu,rakety, nôh, rozvoj techniky, korekcia,timing, rytnus, momentumTaktika-definovanie taktiky, rozvoj hrného plánu, šesť pilierov rozvoja taktiky |
Naštudovaná literatúra
I am text block. Click edit button to change this text. Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Zoznam naštudovanej literatúry z oblasti športu, výchovy a psychológie roky 2016-2017
PATRICK MOURATOGLOU |
The coach |
Kniha trénera viacerých hráčov top 10 |
NAOMI ALDORTOVÁ |
Vychovávame deti a rosteme s nimi |
Kniha o výchove a prístupe k deťom. |
BRAD GILBERT |
Vyhraj (třeba i) hnusně |
Kniha 4. hráča sveta o víťazení a taktike. |
E.PAUL ROETERT, MARK S. KOVACS |
Tenis anatomie |
Sprievodca pre silu, rýchlosť a akcieschopnosť |
TINA HOSKINS-BURNEYOVÁ, LEX CARRINGTON |
Tenisové drily |
262 cvičení na údery, techniku, herné štýly |
W.TIMOTHY GALLWEY |
Vnútorná hra tenisu |
Mentálna stránka vrcholového výkonu |
RAFAEL NADAL, JOHN CARLIN |
Rafa |
Kniha o ceste na vrchol |
DAVID EPSTEIN |
Športový gén |
Hľadanie hraníc ľudskej výkonnosti |
RADKA ZRUBÁKOVÁ |
S raketou až na vrchol |
Top WTA hráčka o tenise |
ANDRE AGASI |
Open |
Autobiografia |
NOVAK DJOKOVIČ |
Naservírujte si víťazstvo |
O tenise a hlavne o stravovaní |
ADELE FABER, ELAINE MAZLISH |
Ako hovoriť, aby nás deti počúvali |
Výchova a komunikácia s deťmi |
JOHN WHITMORE |
Koučovanie |
Prínos kaučovania pre uvoľnenie ľudského potenciálu |