Peťo

Ako ho vidí Edmund?
„Peťo je duša akadémie. Ani sa nedá napísať, že je u nás viac ako 20 rokov, pretože on je vlastne samotnou DNA akadémie. Naučil hrať tenis stovky hráčov, vychoval desiatky víťazov celoštátnych turnajov. Peťove najsilnejšie stránky sú empatia, vie zvoliť správny prístup, tak aby hráč napredoval a tenis ho aj bavil. Chápe a záleží mu na hráčoch aj po ľudskej stránke. Má pestré tréningy, ktoré bavia. Je silný v oblasti taktickej prípravy hráčov. Vie si tréningy dokonale naplánovať. 
Ako sa vidí Peťo?
Motto 1: „Spôsob, ako začať, je prestať rozprávať a začať konať.“ Walt Disney
Motto 2: „Každý deň sa učíme. Celý život sa učíme.“
Trénerské motto: „Každý jeden hráč je pre mňa dôležitý a jedinečný.“
Môj príbeh
Začiatok tenisového príbehu sa datuje na rok 1986, kedy ma dovedie otec do tenisového klubu vo Zvolene. Vyberajú ma spomedzi viac detí, takže začínam chodiť do tenisovej prípravky a postupne robím prvé tenisové pokroky. Často je nás na kurte aj 20, preto cvičím aj na stene. Rok na to sa už zúčastňujem prvého turnaja v Kremnici, kde prvý zápas prehrávam 6:3. Som sklamaný, ale život ide ďalej . Postupne sa tenis stáva pre mňa denno – dennou rutinou a hrávam takmer každý deň v roku. Dohodujem si zápasy, chodím na klubové tréningy, pinkám na stenu, chodím na turnaje. Začína sa mi dariť a to sa mi páči. Atmosféra turnajov je pre mňa čarovná, na každom je cez 40-60 hráčov a spolu súperíme. Počas pôsobenia vo Zvolene trénujem spolu s hráčmi, ktorí sa presadili vo svetovom tenise. Je to Karol Beck a Filip Polášek. Mne sa to nepodarilo – skončil som na slušnej slovenskej úrovni s výhrou pár celoštátnych turnajov. Zažil som s tenisom pekné detstvo, za čo som vďačný. Okrem tenisu som v detstve skúsil aj tréningy futbalu a basketbalu. Ako 18 ročný začínam svoje prvé kroky, ako tréner.

Aký som v súkromí

Mám skvelú manželku a 3. krásnych chlapcov Mateja, Filipa a Radovana. Mám rád: rodinu, deti, pohodu, výlety na nové miesta, slobodu, knihy, rád sa inšpirujem zaujímavými ľuďmi, rád vymýšľam nové veci – projekty, rád chodím peši, mám rád chutné a zdravé jedlo, náš kolektív v akadémii. Neobľubujem: keď niečo musím urobiť do určitého času, mobily, autá, rozprávanie o počasí, falošnosť. Čo si prajem? Naučiť sa vedieť efektívne rozdeliť svoj čas medzi rodinu, tenis, rodičov, priateľov a seba. To je náročná úloha, ktorá v tejto rýchlej dobe naberá na dôležitosti!

Aký som tréner

Byť tenisovým trénerom nie je pre mňa prácou, ale koníčkom. Môj štýl trénovania je založený na tvorivom prístupe k tréningom. Rád experimentujem a vnášam do tréningov nové prvky. Časom, ako dlhšie a dlhšie trénujem, zdokonaľujem aj systém tréningov, aby boli čo najviac efektívne a zároveň zaujímavé. Na tréningoch dávam hráčom určitú voľnosť a chcem, aby sa prejavili a ukázali svoju tvár . Mám rád hráčov, ktorí tenisom žijú a chcú byť najlepší! Práca s takými hráčmi je pre trénera odmenou a verím, že takých tenistov budem stretávať čím ďalej, tým častejšie . Ako tréner sa chcem aj naďalej vzdelávať a zlepšovať, lebo čím viac viem, tak tým zisťujem, že veľa toho ešte neviem.

Lukáš

Ako ho vidí Edmund?
Lukáš je typický telocvikár. Vtipný, športovo a manuálne šikovný chlapík s dobrým srdcom. Zabehol maratón pod tri hodiny. V trénovaní má ľahkosť, vie vymyslieť cvičenia, ktoré hráčov tak bavia, že si ani nevšimnú, že sa všetko naučili. Pestrosť, ľahkosť, ale aj jasné pravidlá sú pre jeho tréningy samozrejmosťou. Naučil hrať tenis už tri reprezentantky SR. Ak ste našli ideálne dievča o ktorom si myslíte, že nemá žiadnu chybu, priveďte ju k Lukášovi, nájde chybu na každej…

Ako sa vidí Lukáš?
Motto 1: „Ak chceš byť naozaj úspešný a šťastný, musíš robiť to, čo ťa naozaj baví.“
Motto 2: „Začiatkom všetkých úspechov je túžba.“
Vzdelanie: absolvent UMB – učiteľstvo (Telesná výchova – Geografia)

MÔJ PRÍBEH
Celá naša rodina sa pohybovala v športovom prostredí futbalu a tak aj moje prvé športové kroky viedli k futbalu. Prvé tréningy boli ťažké, nechcel som tam chodiť, mal som z niečoho strach. Nakoniec vďaka mojim rodičom a trénerom som ostal pri tomto športe. Som im zato nesmierne vďačný, že ma „donútili“ pokračovať, pretože toto obdobie patrí medzi moje najkrajšie v živote. Celé svoje detstvo som vďaka kamarátom prežil na ulici, kde sme športovali od rána do večera. Asi tomu vďačím aj za moju športovú všestrannosť. Po strednej škole (Obchodná akadémia) moje kroky viedli na vysokú školu, odkiaľ som sa dostal až k trénovaniu tenisu a v roku 2009 som sa stal trénerom akadémie.

AKÝ SOM V SÚKROMÍ
Keďže pochádzam z pod Tatier, k mojím najväčším záľubám patria hory. Tejto záľube som však prepadol až v neskoršom veku, kedy som pochopil, o čom tie samotné výlety do hôr sú. Popri turistike som sa dostal až k horolezectvu, čo je pre mňa nová výzva v živote. Momentálne mám zdolaných 65 štítov, z toho 20 najvyšších v Tatrách. Pred 8 rokmi sa ku mne dostal z útulku môj prvý pes Čičo, ktorý mi ukázal novú, inú stránku života. Bol týraný a môj vzťah k zvieratám sa úplne zmenil. Naučil ma, že každý má právo dostať druhú šancu na život a keď ju dostane vráti ju 100 násobne viac. Cez neho som sa dostal k mojej ďalšej záľube a tou je canicross (beh zo psom). Ten robím aktívne až doteraz , síce už s mojím druhým psom Hugoma, ale Čičo dostal novú funkciu – šéftréner.

AKÝ SOM TRÉNER
Dobrá otázka. Myslím, že môj štýl trénovania patrí k tvorivým. Snažím sa pri každom tréningu použiť nové a nové cvičenia, aby to hráčov bavilo. Pretože monotónnosť zabíja kreativitu a tá je dôležitá nielen v detskom svete, ale aj vo svete dospelých. Mám rád hráčov, ktorí prejavujú radosť a chuť pri športe, nemusia mať talent, ale chuť na sebe pracovať. Snažím sa, aby na tréningu bola vždy dobrá nálada, čo napomáha pri samotnom rozvoji dieťaťa. Bez radosti z toho čo robíme, nevedie cesta k žiadnemu úspechu.

Matúš

Ako ho vidí Edmund?
„Matúš je srdce našej akadémie. Je u nás od začiatku svojej trénerskej kariéry, už viac ako 10 rokov. Matúš je zázrak! Mám podozrenie, že je čarodejník. Nehral tenis, nemal predpoklady, ale vychoval viacerých reprezentantov a popredných hráčov do 10,12,14 rokov. Proste to má v sebe. Jeho najsilnejšie stránky sú trénerské oko (vidí chybu v technike), dôslednosť (vie chybu napraviť). Vízia (vie naučiť techniku) a vie hráčov a rodičov motivovať. Je prísny, ale hráči ho majú radi, pretože cítia, že mu na nich ľudsky záleží. Matúš potrebuje k svojej práci vhodné podmienky. 2000 litrov dostatočne horúcej vody v sprche denne, dostatok jedla, perfektný kurt, nové lopty, veľký košík, vhodné parkovacie miesto, úžasných kolegov a pekné kolegyne. V našej akadémii to našiel. 

Ako sa vidí Matúš?
Motto 1:  “Veľké množstvo životných neúspechov bolo zapríčinený tým, že si ľudia neuvedomili, ako blízko majú k úspechu, keď to vzdali.“
Motto 2: „Smiech je slnko, ktoré odnáša zimu z ľudskej tváre“ ( Victor Hugo)
Trénerské motto: “Začiatkom všetkých úspechov je túžba. Pamätajte si to! Slabá túžba prinesie slabé výsledky, tak ako malý ohník vydá málo tepla.”

MÔJ PRÍBEH
Začal v malebnej obci v Jasení, kde som sa narodil a aj vyrastal. Ako chlapec z vidieka som od útleho detstva pričuchol ku viacerým športom. Vo voľnom čase to bol futbal, tenis, hokej, volejbal, atď. . Základnú školu som absolvoval v obci Predajná. Na strednú školu som nastúpil na SPŠ v Brezne a v štúdiu som pokračoval na UMB v BB (učiteľstvo telesná výchova a geografia). Štúdium som ukončil v roku 2010 a v tom roku sa mi aj podarilo získať trénerskú pozíciu v akadémii Edmunda Pavlíka. Od roku 2016 som sa stal hrdým tatom syna Tobiasa. V roku 2020 sa mi ako trénerovi podarilo vychovať prvého reprezentanta Jakuba Medveďa (toto považujem za svoj najväčší úspech v jednotlivcoch) v doterajšom trénovaní. V družstvách je to 2.miesto na Davis cupe 10.ročných. (Kollár Markus, Valuh Boris a Filip Urbánoš).

AKÝ SOM V SÚKROMÍ
Myslím si, že v súkromí som úplný opak toho, čo vidieť na kurtoch. Veľmi rád relaxujem a aktívne oddychujem. Týmto spôsobom sa snažím dobíjať baterky. Mám rád cestovanie, prírodu, behanie po lesoch a túlanie sa v nich. Rád trávim čas na svojej chalupe, ktorú si svojpomocne zveľaďujem a starám sa o ňu. Najviac času však venujem svojmu synovi, s ktorým trénujem rôzne športy (čo ho veľmi baví) a chodíme na turistiku. Cez víkendy si rád s chalanmi zahrám futbal. Tu prichádzam na iné myšlienky. Vo voľnom čase sa tiež snažím získavať nové vedomosti ohľadom tenisu (milujem napredovať a rásť ako tréner). Kto ma pozná vie, že v tomto som dosť fanatik .

AKÝ SOM TRÉNER
Každý tréner prechádza rôznymi vývojovými cestami a nie je to ani u mňa inak. Snažím sa postupne profilovať na trénera, ktorý vie pracovať s každým typom tenistu a hlavne docieliť rozvoj jeho maximálneho potenciálu, alebo sa aspoň k nemu priblížiť. Tréner by nikdy nemal zaspať na vavrínoch a o to sa snažím i ja. Vzdelávanie je pre mňa hlavná priorita. A aký som tréner? To by asi o mne mali povedať iní. Jedine čo môžem povedať ja, že mám rád, keď sa do tenisu vkladá srdce a o to isté sa snažím ja ako tréner. Byť inšpiráciou pre mojich zverencov.

Michal

Ako ho vidí Edmund?
Michal náš bratislavský šéftréner je mega obľúbený u detí aj rodičov. Skvelý človek. Pracovitý a dôsledný. Občas Monk našej akadémie. Je za ním 12 rokov skúseností a skvelej práce. 

Čo nám o sebe prezradil Michal?
Motto: „Ak chcete postaviť loď, neposielajte ľudí do lesa po drevo a neprideľujte im úlohy, ale ich naučte túžiť po nekonečných morských šíravách.“
Trénerské motto: “Víťazstvo nie je všetko – ale úsilie o neho je.“

MÔJ PRÍBEH
Moje tenisové začiatky siahajú do doby, keď som mal 6 či 7 rokov. Vtedy som absolvoval tenisovú prípravku a následne som bol vybraný z pomedzi viacero detí, aby som sa stal členom tenisového klubu v BB. A tak sa začal kolotoč tréningov, turnajov a súťaží družstiev. V klube bol super kolektív chalanov a o to viac ma trénovanie tenisu bavilo. Okrem tréningov sme chodili hrávať aj vo voľnom čase na stenu alebo na kurty. Po čase sa objavili aj prvé úspechy – víťazstvá celoštátnych turnajov vo dvojhre, ale aj vo štvorhre. Tento „kolotoč“ pokračoval zhruba 14 rokov. Potom som si dal od tenisu (aspoň teda súťažného) na chvíľu oddych. Dlho mi to ale bez pravidelného tenisu nevydržalo a po čase som to chcel skúsiť ako tréner. Podarilo sa. Na cca 10 rokov (super 10 rokov) som „zakotvil“ v našej BB tenisovej akadémii. Momentálne balím veci a idem pokračovať v trénovaní do BA. Dúfam a verím, že to bude minimálne rovnako super, ako bolo v BB 

AKÝ SOM V SÚKROMÍ
V súkromí, resp. vo voľnom čase siahnem hlavne po dobrej knihe (keď je čas zhltnem aj 2 za týždeň), vypočujem si hudbu, pozriem film/seriál a tiež zahrám hru na Playstation. Ak je čas, tak veľmi rád vybehnem na turistiku (doposiaľ určite naj bol výstup na Gerlach). A v neposlednom rade veľmi rád povegetujem na mojej záhradnej chatke.

AKÝ SOM TRÉNER
Je ťažké ohodnotiť sa ako tréner, to by mali skôr hráči. Ale ak už, tak určite som tréner prísny, ale na strane druhej tréner spravodlivý. Čiže ak sa hráč snaží a rešpektuje pravidlá, tak je všetko v poriadku. Okrem trénovania tenisu ako takého sa snažím hráčom vštepovať aj samostatnosť a zodpovednosť. Tiež sa snažím, aby mali hráči z tenisu radosť, aby ho nebrali len ako niečo, čo si musia dvakrát do týždňa „odbiť“ a je to. A v neposlednom rade chcem, aby na sebe pracovali aj samostatne a nie len na tréningoch, pretože ak chcú byť v niečom dobrý (nejde len o tenis), tak musia pre to niečo spraviť aj sami od seba. Čiže okrem tréningov napr. chodiť hrávať s kamošmi na kurty, na stenu, chodievať behať…

Miška

Ako vidí Mišku Edmund?

Naša Miška. Keď dáva človek do niečoho srdce tak je to vždy vidieť. Miška je takýto srdciar. Záleží jej na deťoch, záleží jej na každom tréningu. A nebojí sa práce (keď správca hundral, že má pokosiť burinu za kurtom, išla si požičat nožnice, že burinu vystrihá, aby sa nestrácali loptičky). Je mladá, útla a je to dievča, takže to má ťažšie, ale odo mňa má 100%. Kľudne by som jej zveril trénovať aj vlastné deti.

Čo nám o sebe prezradila Miška?
Motto: „Cesta dlhá tisíc míľ začína jedným krokom.“
Trénerské motto: „Ak si so sebou spokojný, niečo robíš zle.“

MÔJ PRÍBEH
Narodila som sa v Bratislave a častokrát som vďačná, že som sa v tomto „veľkomeste“ ocitla. Už od malička som milovala rôzne športové atrakcie a všade som chcela byť najlepšia. Tenis ma sprevádzal celou základnou školou – od jej začiatku, až po posledný ročník. Ako malá tenistka som sa vždy cítila výnimočne, pretože som bola jediná ľaváčka v skupine. Počas štúdia na gymnáziu Jána Papánka som sa skúšala zapájať do rôznych aktivít, pretože som sa vždy rada učila novým veciam. Niekde vnútri som však cítila, že tenis je skutočne šport, ktorý ma napĺňa šťastím. Keďže si rada rozširujem obzor, začala som študovať v Trnave na Fakulte masmediálnej komunikácie.

AKÝ SOM V SÚKROMÍ
Častejšie ma nájdete niekde vonku, než doma. Najradšej sa hýbem alebo chodím na (či už menšie, alebo väčšie) výlety s priateľmi. Pokiaľ sa však nastavím do pokojného režimu, rada si prečítam dobrú knihu, pozriem seriál alebo experimentujem v kuchyni. Okrem tenisu mám veľmi rada plávanie. Voda je môj obľúbený živel a pri plávaní dokážem najlepšie vyfiltrovať zlé myšlienky. Leto je čas, ktorý mám najviac v láske a presne v tomto období vôbec neoddychujem doma. Zimou trochu opovrhujem, no vždy si rada nájdem čas na snowboard, pretože lyže sú pre mňa trochu mainstream.

AKÝ SOM TRÉNER
Jeden múdry človek raz povedal: Učíš sa celý život. To platí aj pri mojich tréningoch. Rada deti učím nové veci a tenisové techniky, avšak každý deň si od nich aj ja odnesiem novú skúsenosť a vedomosť. Som ešte mladá, no už teraz vidím že som si našla prácu, ktorá je zároveň spojením mojich záľub. Vždy sa snažím byť trpezlivá a ukazovať deťom jednu vec tak dlho, až kým jej neporozumejú. Rada sa pýtam na ich záujmy a som otvorená každým kreatívnym nápadom. Poriadok a disciplína na tréningoch musí byť, inak by sa malí tenisti nikam neposunuli. Pri trénovaní ich rada motivujem a ukazujem na ich vlastných úspechoch, že sa všetko dá. Dbám hlavne na tom, aby makali, aby sa sústredili a aby v sebe objavili tenistu, ktorý sa nebude riadiť myšlienkou, že to nejde. 

Martin

Ako ho vidí Edmund?

Martin bol náš bývalí hráč, trénoval ho tréner MATÚŠ, takže mal vynikajúceho učiteľa. Keď som ho oslovil, zaujalo ho to, ale mal pred touto prácou veľký rešpekt. A to je dobre, tréner musím mať pokoru a rešpekt. Trénovať dobre je náročné. Maťo sa zodpovedne zaškoľoval, chodil aj hrávať, aby oprášil techniku úderov, keďže pár rokov tenis nehral. Rozširuje si pedagogické vzdelanie, na tréningy sa pripravuje a hlavne vie komunikovať s deťmi. Majú ho radi a napredujú. Na tréningu má poriadok, funguje mu to. Mám z neho veľkú radosť. Mladú krv sme už v akadémii potrebovali. Keď bol Maťo náš hráč, bol neriadená strela, divoch nad divochov. Teraz vyžaruje pohodu, kľud a rovnováhu. Vie to preniesť aj na deti.

Ako sa vidí Martin?
Motto 1: „Silným ťa nerobia len svaly, ale aj MYSEĽ.“
Motto 2: „Pracuj tvrdo v tichosti. Tvoj úspech bude kričať za teba.“
Trénerské motto: „Keď nemôžeš, pridaj.“

MÔJ PRÍBEH
Už od mala som sa zaujímal hlavne o dve veci: o šport a o hudbu. Nikdy som sa však ani pri jednej z týchto vecí nevedel sústrediť na jednu konkrétnu a poriadne. Tak ako väčšina malých chlapcov, aj ja som začal futbalom. Pri ňom som ale dlho nevydržal a dal som sa na basketbal, popri ktorom som sa začal učiť hrať na gitare. Pri basketbale som však tiež nevydržal a tak som sa dal na florbal. Chodil som ešte na pingpong a bedminton, ale ani pri jednom som neostal. Tak isto to bolo aj s hudbou. Chodil som na husle a klavír, no ani tam ma to nebavilo. Neskôr som sa rozhodol pre tenis a našiel som v ňom záľubu, akú som v inom športe nenašiel. Bolo to najmä športom, avšak k dobrej atmosfére istotne prispel aj silný a priateľský kolektív hráčov a trénerov, ktorý som nikde inde (v žiadnom športe) predtým nenašiel. Keď som išiel na strednú školu, všetko sa skomplikovalo a začal som mať stále menej a menej času na tenis. Neskôr som pochopil, že sa športom živiť nebudem, a tak som sa opäť začal viac zaujímať o hudbu. Vrátil som sa ku gitare, pretože tá ma ešte aj dnes baví najviac. V súčasnosti študujem učiteľstvo hudobného umenia a školské hudobné súbory na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

AKÝ SOM V SÚKROMÍ
Ako človek som komunikatívny, spoločenský, extrovertný, ukecaný. Voľný čas rád trávim s kamarátmi pri hrách či športoch alebo so spolužiakmi rád muzicírujem a vystrájam s nástrojmi. Rád sa učím a zdokonaľujem v hraní na hudobných nástrojoch ako napríklad gitara, basgitara, klavír a bicie nástroje. Aj teraz rád kopnem do futbalovej lopty, avšak venujem sa aj rôznym iným športom. Občas chodím na bicykel či na nejakú chatu do lesa. Niekedy rád len tak sedím pri pohári niečoho dobrého a vediem dlhé a zaujímavé konverzácie o vážnych témach. Často to potom vedie k nekonečnému rozprávaniu vtipov a dobrých príhod. Jednou z mojich obľúbených činností je aj sledovaniu športu v televízii, no pred pozeraním preferujem hranie. Nikdy som nebol a možno ani nebudem pre to zanietený tak ako iní. Radšej si idem zahrať. Sem-tam si pozriem nejaký seriál alebo sa zahrám na počítači, aby som sa veľmi nezničil .

AKÝ SOM TRÉNER
Ako som spomínal, chodil som na rôzne športy, no ani na jednom som dlho nevydržal a dalo by sa povedať, že to bolo hlavne kvôli trénerovi alebo kolektívu. Nevadilo mi, keď bol tréner prísny a zvýšil hlas, keď mi to išlo pomalšie. Prekážalo mi zosmiešňovanie, potupovanie a urážanie. Nie, teraz nemyslím mňa, ale aj iných. Vždy mi to vadilo. To sa potom prejavovalo aj v kolektíve. Áno, chcem, aby každý makal, no nie aby sa cítil zle. Aby zabral, ale nemusel si z tréningu odnášať nechuť. Práve naopak. Chcem, aby ťa bavilo to, čo robíš. A ak si si vybral tenis, spravím pre to všetko. Je jedno, či to ide niekomu rýchlejšie alebo pomalšie. Chcem sa každému venovať rovnako a prajem si, aby som naučil každého hrať rovnako dobre. Dôležitá je pre mňa snaha, vnútorná motivácia a príprava. Každá náprava, či už pohybu alebo techniky, je dôležitá. Od detí vyžadujem snaživosť, vytrvalosť a hlavne sústredenosť. Chcem si s nimi vybudovať dobrý vzťah, aby na tréningy chodili rady a aby sa tu cítili dobre, pretože pre mňa je práve toto to najdôležitejšie. 

Lenka 

Ako ju vidí Edmund?
Lenka je moja srdcovka. Tak si to predstavujem, vychovať vynikajúceho hráča, ktorý sa potom stane našim trénerom. Prišla k nám ako malé dievčatko s veľkými očami a ešte väčším talentom a chuťou odpaľovať loptičky. Stala sa z nej vynikajúca hráčka, vyhrávala celoštátne turnaje. Ostala sama sebou, pracovitá, skromná, dôsledná, múdra. Celý čas ju trénoval tréner Peťo, takže pozná našu akadémiu, metódy, prístup z toho správneho úhla. Študovala pedagogiku a teraz pedagogiku-psychológiu. V trénovaní sa našla a stala z nej skvelá trénerka, ktorú deti milujú. Jej deti napredujú a majú výbornú techniku. Lenka vieme, že máš rada deti, ale s tou materskou sa neponáhľaj, potrebujeme ťa.

Ako sa vidí Lenka?
Motto 1: „Smiech je slnko, ktoré odnáša zimu z ľudskej tváre.“ – Victor Hugo
Trénerské motto: „Najsilnejší ľudia nie sú tí, ktorí vždy vyhrávajú, ale tí, ktorí sa nikdy nevzdávajú, keď prehrávajú.“

MÔJ PRÍBEH
Ako sa hovorí u nás v Banskej Bystrici: „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.“ Toto je presne aj môj prípad. Celý život žijem v tomto krásnom meste, na ktoré nedám dopustiť. Odmalička som milovala športy, ku ktorým ma doviedli moji rodičia, ako napr. lyžovanie, plávanie, korčuľovanie,… No jedného dňa, prišli k nám na základnú školu tréneri tenisu. V tom momente sa vo mne niečo zlomilo a ja som vedela, že tento šport je ten, ktorý chcem robiť. Dlho mi trvalo, kým som svojich rodičov „uprosíkala“, aby ma na tenis prihlásili. Vtedy mi ocino povedal: „Prihlásim ťa jedine vtedy, keď mi sľúbiš, že nebudeš vymýšľať, že sa ti nebude chcieť ísť na tréning a na tréningoch budeš aj krv potiť.“ A ja ako malé 6-ročné dieťa s veľkými očakávaniami, som jednoznačne súhlasila. Potom nabehli do môjho života tenisové tréningy, turnaje, družstvá, skvelí tréneri, noví kamaráti z rôznych kútov Slovenska, prvé úspechy, prehry. V našej akadémií trénujem od svojich 6-tich rokov, kde počas turnajov som spoznala množstvo nových ľudí, rivalov a samozrejme aj priateľov, na ktorých som sa vždy veľmi tešila na turnajoch, pretože to bola príležitosť ako sa s nimi stretnúť. Tieto priateľstvá, ktoré som získala vďaka tenisu, mi ostali do dnes a ani si neviem predstaviť, že by to bolo inak. Takto som k tenisu dotiahla celú našu rodinu a hlavne moju mladšiu sestru Danielu, s ktorou sme spoločne precestovali pól Slovenska len kvôli turnajom a Dada momentálne študuje na univerzite v Missouri práve vďaka tenisovému štipendiu.
Aj keď stále mám rada tenis, kvôli zdravotným problémom, ktoré sa na mňa lepili, som musela prestať s turnajmi a čoraz viac ma to ťahalo k pedagogike a deťom. Preto som šla študovať na strednú Pedagogickú a sociálnu akadémiu v Turčianskych Tepliciach a momentálne študujem na Univerzite Mateja Bela, kde som si vybrala odbor učiteľstvo pedagogiky a psychológie.

AKÁ SOM V SÚKROMÍ
Keby ste sa túto otázku opýtali, hocikoho z mojej rodiny či priateľov, povedali by vám, že som čistý sangvinik a extrovert. To znamená, že svoj voľní čas trávim vždy s niekým, či už sú to členovia mojej rodiny, priatelia alebo s priateľom. Som veselá, ukecaná a dokonca podľa mojej sestry niekedy šialená. Nevydržím dlho doma, lebo vždy niekde lietam. Či už som s deťmi na táboroch, v školách v prírode, s kamarátmi na akciách, diskotékach,…. Najradšej trávim čas s ľuďmi, s ktorými mi úsmev nehasne z tváre a strácam pojem o čase. Zastavím sa jedine vtedy, keď si chcem prečítať nejakú novú fajnovú knihu, ktorá sa mi z nejakej príčiny (neviem naozaj z akej) zas ocitla v mojej knižnici.

AKÁ SOM TRÉNERKA
Odkedy hrám tenis, stretla som sa s mnohými trénermi, od ktorých sa dá/dalo odpozorovať a zobrať si so sebou niečo pozitívne a naopak vyvarovať sa tomu negatívnemu. Do svojich tréningov dávam zo seba to najlepšie a snažím sa aby to malí tenisti vnímali rovnako. K deťom pristupujem jednotlivo, pretože nik nie je rovnaký. Taktiež som k nim otvorená, spravodlivá, úprimná a hlavne sama sebou. Keď vidím, že tenis deti baví a že radi so mnou trénujú, je to jeden neopísateľný pocit. Na tréningoch som taká, ako si situácia vyžaduje. Viem sa s deťmi zasmiať, zavtipkovať ale viem byť aj prísna. Nejedenkrát mi tréner z vedľajšieho kurtu kričal: „Lenka, veď nebuď taká prísna na tie deti.“ Sama sa za prísnu nepovažujem, ale v niektorých prípadoch si to situácia vyžaduje.

Martin

Ako ho vidí Edmund?
Maťo bol tiež náš hráč. Trénovať začal v našej Bratislavskej akadémii, neskôr, keď zmenil právnickú fakultu v BA za bystrickú, presunul sa sem. Je to inteligentný chlapec, športovec telom aj duchom. Má rád deti, vie s nimi komunikovať. Je ochotný zaskočiť za kolegov keď treba. Je to v srdci divoký chlapík, ale jeho priateľka ho dokázala skrotiť. Raz bude možno generálny prokurátor, ale zdá sa mi, že sa našiel aj v trénovaní, tak dúfam, že vydrží čo najdlhšie.

Ako sa vidí Martin?
Rok narodenia: 1999
Znamenie: Ryba
Mesto: Banská Bystrica
Motto 1: „Ak chceš mať dobrý život, nesmieš sa starať o minulosť.“
Trénerské motto: „Všetko čo môžem povedať mladým hráčom je-užite si každý deň. Treba si užiť každý moment. Kariéra sa skončí veľmi rýchlo. “

MÔJ PRÍBEH
Pochádzam z Banskej Bystrici. Kde som už odmalička navštevoval rôzne športy. K tenisu som sa dostal trochu neskôr, ak sa dobre pamätám mal som 9rokov. Bolo to práve v Tenisovej akadémii Edmund Pavlík, kde som spoznal počas svojho trénovania väčšinu tejto partie a tenis sa mi hneď zapáčil. Postupne som začal navštevovať turnaje a súťaže družstiev, kde sme chodili so super partiou. Tenis mi dal veľa no na pár rokov som si od neho oddýchol až kým som neprišiel do Bratislavy na vysokú školu. Práve tu sa otvárala nová akadémia a dostal som v nej príležitosť trénovať. No po roku života v Bratislave som zistil, že moje rodné mesto mi chýba natoľko, že som sa rozhodol vrátiť naspäť a dostal som príležitosť trénovať aj Bystrickej akadémii. Momentálne popri trénovaní navštevujem Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bela.

AKÝ SOM V SÚKROMÍ
Začal by som asi tak, že moje súkromie je moje a preto o ňom až toľko nevravím . Určite však rád trávim čas v prvom rade s ľuďmi, ktorí sú mi najbližší, či už je to rodina alebo kamaráti. Taktiež svoj čas venujem aj škole, čo by som v minulosti nikdy nepovedal, ale časom si človek uvedomí skutočné priority. Svoj voľný čas si snažím vyplniť v prvom rade produktívne. Som skôr nočný “vták“, tým pádom nikdy nepohrdnem nočnými zážitkami, výletmi, diskotékami. Pokiaľ sa nájde fakt dobrý film vydržím si ho pozrieť vždy aspoň do polovice.

AKÝ SOM TRÉNER
Ako tréner si myslím som sa našiel viac ako hráč. Tenis ma vždy bavil a keď som ešte sám trénoval snažil som sa už vtedy pozorovať mnoho svetových hráčov, či trénerov. Ako hráč som sa naučil, že tenis musí hlavne baviť a aby tenis bavil k tomu musí byť aj dobrá technika, vtedy to ide samo . Preto beriem každého hráča individuálne, lebo každý hráč je jedinečný. S každým hráčom sa snažím vždy, čo najlepšie spoznať aby som ho poznal nie len ja, ale aj on mňa. Vždy sa snažím aj ako tréner napredovať a podať, čo najlepší výkon k čomu mi napomáha aj odkukanie od mojich starších a skúsenejších kolegov. Mojou najväčšou slabosťou je detský pohľad, pri ktorom občas zabudnem na prísnosť aj v okolnostiach, ktoré si to vyžadujú a na 5minút sa stávam ich rovesníkom.

Pali

Ako vidí Paliho Edmund?
Pali je nemecká dôslednosť a precíznosť spojená z vyžarovaním pokoja Tibetského mnícha. Preto sa deti cítia na jeho tréningoch príjemne a všetko funguje ako má. Bonus je, že mu to myslí a je naňho spoľah.

Čo nám o sebe prezradil Pali?
Trénerské motto: „Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.“

MÔJ PRÍBEH
Môj život je spojený so športom od útleho detstva. Rodičia mi umožnili vyskúšať si mnoho športov, letných, aj zimných, raketových, aj loptových. To mi poskytlo veľmi dobrý všestranný základ pre neskoršie napredovanie. Súťažne som sa venoval stolnému tenisu a neskôr volejbalu a tenisu. Na strednej škole som sa rozhodol, že ďalej sa budem venovať už iba tenisu. A aj keď mi bolo chvíľu smutno za kamarátmi z volejbalu, túto voľbu som nikdy neoľutoval, pretože tenis mi priniesol mnoho dobrých zážitkov a nenahraditeľných skúseností. Každú voľnú chvíľu sa snažím tráviť aktívne, ale keď už nemám dosť síl na žiadnu aktivitu, tak si rád prečítam dobrú knihu.

AKÝ SOM TRÉNER
V deťoch sa snažím rozvíjať a upevňovať v prvom rade správne športové návyky a čo možno najvšestrannejšie športové základy. Tieto ciele chcem dosiahnuť najmä cvičeniami, ktoré zlepšujú ich rýchlosť, koordináciu a v neposlednom rade techniku. Z vlastnej skúsenosti viem, že čím je športovec všestrannejší, tým lepšie napreduje. Pri každom jednom cvičení sa snažím viesť deti v duchu fair play a vediem ich k tomu, aby sa rešpektovali.

Lucia

Jakub

Lea

Erik

ABSOLVOVANÉ ŠKOLENIA TRÉNEROV AKADÉMIE v roku 2017

I am text block. Click edit button to change this text. Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.

Zoznam naštudovanej literatúry z oblasti športu, výchovy a psychológie roky 2016-2017